Májové referendum o vstupe SR do EÚ nebude selankou. Agentúra Focus v marci zistila, že iba 41,1 percenta respondentov by sa určite zúčastnilo na referende. Ďalších 32,6 percenta sa vyjadrilo, že by sa na referende skôr zúčastnilo ako nezúčastnilo. Platnosť referenda vďaka viac ako 50 percentám účasti teda vôbec nie je zaručená. Tým skôr, že maďarská skúsenosť jasne ukázala, že medzi ochotou zúčastniť sa na referende, prejavenou pri vypĺňaní dotazníka, a skutočným rozhodnutím prísť do referendovej miestnosti, môže byť viac ako dvadsaťpercentný rozdiel!
Pre slovenskú politickú elitu by z toho mal vyplynúť jednoznačný záver -- namiesto stupňujúceho sa politického boja okolo referenda, obsahu a načasovania kampane, nových a nových úvah o tom, či po ďalšom neplatnom referende treba vymeniť celú vládu alebo iba jej podpredsedu pre európsku integráciu, je produktívnejšie sústrediť sa na mobilizáciu vlastných voličov. Teda tej skupiny ľudí, ktorú môžu podnietiť na účasť v referende svojimi apelmi a argumentmi iba politici, ktorým dôverujú. Spoliehať sa na to, že aj napriek predreferendovým šarvátkam určite príde dostatočný počet ľudí k referendu, by mohlo byť zradné! Vytĺkanie politického kapitálu zo vzájomného obviňovania, kto je za neúspech referenda zodpovedný, bude totiž zaplatené zmarením alebo prinajmenšom oddialením historickej šance na modernizáciu Slovenska a zvýšenie životnej úrovne jeho občanov.
Analýza podrobných výsledkov posledného dostupného výskumu ÚVVM pri ŠÚ SR z marca ukazuje, že najväčší sklon nezúčastniť sa na referende majú sympatizanti HZDS a KSS a občania, ktorí nesympatizujú so žiadnym politickým subjektom. Niektoré prointegračne orientované strany majú veľký podiel sympatizantov, ktorí síce deklarovali záujem o účasť na referende, ale ešte nevedia, ako budú hlasovať. Medzi stúpencami Smeru sa tento podiel blíži k štvrtine a medzi prívržencami KDH a SMK je ich asi pätina. Jedným z výsledkov europolitiky KDH bolo, že u jeho voličov oproti februáru narástol počet odporcov vstupu do EÚ o 8 percent! Z tých respondentov, ktorí sú rozhodnutí na referende sa nezúčastniť (18 percent) alebo ešte nie sú rozhodnutí či prídu (15 percent), teda spolu 33 percent voličov, je veľa takých, ktorí sú za vstup. Nikto ich však nedokázal motivovať na účasť. Z tejto skupiny sa napríklad až 36 percent mladých od 18 do 29 rokov vyslovuje za vstup. Podobne zmýšľa aj veľa voličov ANO, KDH, SDKÚ a SMK. A, naopak, z tých, ktorí nechcú ísť k referendu alebo sa ešte nerozhodli, odmietajú vstup do EÚ najmä sympatizanti HZDS, KSS a Smeru.
Rizikovým faktorom je, že iba necelá šestina respondentov potvrdila, že predreferendovú kampaň sleduje so záujmom. Až 49,2 percenta ju sleduje iba okrajovo, 23,7 percenta je nesleduje a 12 percent nevie, že vôbec prebieha. Okrajovým sledovaním kampane sa vyznačujú najmä prívrženci KSS (59 percent) ANO (58 percent), SMK (53 percent). Medzi tými, ktorí o kampaň vôbec nejavia záujem, sú najmä prívrženci Smeru (23 percent) a občania, ktorí nesympatizujú so žiadnou stranou (32 percent). Medzi tými, ktorí nevedia o kampani, sú najmä prívrženci SMK a respondenti nesympatizujúci so žiadnou stranou. Výskum odhalil jeden veľký paradox. Medzi 55 % občanmi, ktorí sa sťažujú na nedostatok informácií, sú predovšetkým takí, ktorí kampaň sledujú okrajovo, nezaujímajú sa o ňu alebo o nej vôbec nevedia.
Vytvára sa akýsi začarovaný kruh: čím viac sa pod vplyvom pocitu neinformovanosti, ktorý je vyvolaný najmä nesledovaním kampane, v politike a v médiách kritizuje obsah a spôsob vedenia kampane, tým viac ľudia nadobúdajú pocit, že vláda im poskytuje málo informácií. Pritom iba 2 percentá respondentov sa zúčastnili na nejakej prednáške o EÚ a iba 37 percent prejavilo potenciálny záujem zúčastniť sa na vzdelávacích podujatiach. Ostatní sa zúčastniť nechcú! Najväčší počet takýchto voličov má HZDS -- 69 percent. Tieto fakty prinášajú dosť podnetov pre všetky politické strany -- vládnuce i opozičné, aby sa pokúsili svojimi aktivitami, ktoré sú nezastupiteľné vládnou kampaňou, znížiť riziko neúčasti ľudí na referende. Je čas, aby sa politici rozbehli za svojimi voličmi a v priamej komunikácii ich presviedčali o tom, že zúčastniť sa na referende treba nie kvôli politikom, ale kvôli vlastnej budúcnosti a životnej perspektíve detí a vnukov. Neplatné referendum bude totiž predovšetkým prehrou občanov, a nie iba vlády.
StoryEditor