Nomen omen -- rodičov

Je dosť ľudí, ktorí čítajú časopisy odzadu -- nie kvôli športu, ale pre horoskopy. Ak je prognóza dobrá, radi sa s ňou stotožníme, ak zlá, tak to celé vyhlásime za nezmysel.
Príliš veľkým ctiteľom horoskopov možno odkázať to čo, sa hovorí o párkoch a zákonoch -- výsledok je aký-taký, ale ich výroba je nevábna. Keby dôverčivci vedeli, ako sa väčšina horoskopov robí... Dnes ide všetko ľahšie -- sú poruke cudzie (i niekoľkoročné) časopisy, v počítačoch sú archívy a ľahko sa presúvajú slová i odseky.
Povedzme, že nie všetky sú švindeľ. Všetci sme sa tak alebo onak presvedčili, že veci medzi nebom a zemou sú. Možno v tých hviezdach skutočne niečo je a sú ľudia, ktorí podľa nich naozaj horoskopy píšu.
Ale hľadanie vzťahu medzi vlastnosťami a krstným menom? Nuž čujme. Móric je obdarený veľkou emotívnosťou a zvyčajne obľubuje štúdium, ak má presný cieľ. Mal by sa vyhýbať nepravidelnému stravovaniu. Ľuboš a Ľubor majú ako deti krehké rebrá. Zdenka sa usiluje získať náklonnosť svojho okolia. Bojí sa, že sa priveľmi odhalí, ak bude milovať. (Zo správ TASR.)
Čudujem sa, že naozajstné veštice doteraz rozhlas a noviny, ktoré takéto transcendentálne úvahy publikujú, nežalovali. Veď aj veštecké remeslo má svoju česť. Poctivým vešticiam určite neprišlo na um odvodzovať niečo od mena, ktoré nositeľovi padlo z neba -- vymámili ho od ubolenej rodičky, ktorá ani nevedela, ako sa sama volá, alebo od rozkolísaného otca, ktorý bol po prvej, najnáročnejšej fáze štvordňového záťahu. Jedno je isté: Cez meno by sa nemal psychodiagnostikovať jeho nositeľ, ale skôr psychický stav jeho šťastných rodičov.