Prípad Dyttert, Oravcová odhalil, že redaktori ani vedenie STV nie sú vôbec pripravení na zvýšený politický tlak pred voľbami, ktorému možno čeliť len na základe jasných kompetencií a pravidiel hry vnútri televízie. Pravidlá hry sa však ťažko určujú v redakcii, kde pracujú tri štvrtiny redaktorov na základe zmlúv o externej spolupráci, ktoré sa s nimi uzatvárajú ex post -- v prípade Dytterta a Oravcovej s dvojmesačným sklzom po odvysielaní relácií, ktoré moderovali. Ak im neboli vopred oznámené hranice ich kompetencií vo výbere hostí relácie O 5 minút 12 a ak im do minulého týždňa nikto z vedenia doň nezasahoval, oprávnene predpokladali, že je to ich zvrchované právo. Ak dali výpoveď napriek dodatočnému oznámeniu zástupcu šéfredaktorky, že on je dramaturgom relácie, potom ju nemôžu zdôvodňovať argumentom o neprípustnom zasahovaní do ich práv. Oveľa pádnejším argumentom by bolo poukázanie na neprípustný organizačný a kompetenčný chaos v redakcii, za ktorý je zodpovedné jej vedenie.
Autoritu šéfredaktorky spravodajstva Viery Krúpovej v očiach jej kolegov znižuje aj podozrenie z konfliktu záujmov, ktorý je v rozpore s Chartou STV. Vo februári tohto roka prenikli na verejnosť informácie, že je predsedníčkou dozornej rady spoločnosti Allfinanz Holding, ktorá má v predmete činnosti reklamnú a propagačnú činnosť, čo je v rozpore s chartou. Krúpová sa bránila tým, že od roku 2001 v spoločnosti aktívne nepôsobí a robí kroky na výmaz svojho mena z obchodného registra. Podľa údajov obchodného registra na internete, aktualizovaných v máji, zmenila medzitým spoločnosť názov aj personálne obsadenie svojich orgánov, Krúpová však v registri ďalej figuruje ako predsedníčka jej dozornej rady. Ako redaktorka STV skúsila v minulosti dôsledky neexistencie jasne vymedzených pravidiel a kompetencií, politického a ekonomického zneužívania funkcií v STV. Ak neurobila po nástupe do funkcie šéfredaktorky spravodajstva STV v roku 2000 všetky opatrenia, ktoré by takýmto praktikám a podozreniam zabránili, je to neospravedlniteľné. Konanie Dytterta a Oravcovej mohla predvídať, pretože vo februári 1994 bola účastníčkou podobnej situácie. Vtedy sme spolu moderovali nedeľnú diskusnú reláciu STV. Na rozdiel od Dytterta a Oravcovej, ktorí sa dozvedeli o prizvaní ďalšieho hosťa do relácie od Krúpovej zástupcu tri dni pred vysielaním, my sme sa dozvedeli o troch (!) dodatočných hosťoch, pozvaných vedením redakcie, hodinu pred začiatkom diskusie. Fakt je, že Viere Krúpovej to vtedy, rovnako ako teraz, pripadalo vcelku normálne. Normálne sa to vtedy zdalo aj Štefanovi Dlugolinskému, ktorý reláciu režíroval. Ak dnes práve on, ako predseda Slovenskej asociácie novinárov kritizuje súčasné vedenie STV za porušovanie etiky žurnalizmu, je to nehorázna drzosť. O to viac, že ako vrcholný manažér STV v Mečiarovej ére rokov 1994 až 1998 v tradícii servilnosti voči vládnym politikom úspešne pokračoval. A ak ústredný riaditeľ STV Milan Materák nahráva takýmto praktikám a kritikom ignoráciou problémov v inštitúcii, ktorú by mal oveľa viac riadiť ako reprezentovať v zahraničí, nemá na tomto poste čo robiť.
StoryEditor