Koalično-opozičné barterovanie

Politické vedenie NR SR -- poslanecké grémium -- sa dohodlo na maxime možného: dnes sa pokúsi parlament zvoliť predsedov výborov, na miesta, ktoré sa uvoľnili presunom siedmich poslancov z Hradného vrchu do Bruselu. O obsadení dvoch postov podpredsedov NR SR sa rokovať nebude.
Podľa očakávania sa najväčšia bitka strhne o vedenie výboru pre európske záležitosti, na ktoré vzniesli nárok dve opozičné strany. Smer sa opiera o argumenty vyplývajúce zo zvykového práva -- jeho členka, súčasná europoslankyňa Monika Beňová, viedla zaniknutý výbor pre európsku integráciu, Smer by teda mal obsadiť "dediča". ĽS-HZDS toto nástupníctvo spochybňuje a minimálne v časti koalície nachádza podporu. Prvým náznakom bol výrok predsedu NR SR a KDH Pavla Hrušovského, že medzi pôvodným a novým výborom "nie je možné robiť analógiu". Stanovisko Jirka Malchárka z ANO aj hlasy z kuloárov SDKÚ sú tie isté. Priam to zvádza na napínavé hľadanie tajných dohôd medzi ĽS-HZDS a koalíciou. Lenže skutočnosť je zrejme nudne prozaická. Všetky koaličné strany si uvedomujú, že ich najväčším odporcom už dávno nie je ĽS-HZDS. To je síce stále vplyvným subjektom, lenže jeho akcieschopnosť je limitovaná politickou minulosťou a z nej vyplývajúcim úsilím stať sa doma aj v zahraničí "salónne prijateľnou" stranou. Do pozície najmenej prijateľného partnera pre kohokoľvek (azda s výnimkou KSS a Slobodného fóra, pretože tí už nemajú čo stratiť) sa, naopak, presúva Smer na čele s ambicióznym Robertom Ficom. V tejto situácii je pochopiteľné, že koaličné strany nebudú mať vôľu podporiť čokoľvek, čo by zvýšilo prestíž Smeru. A už vôbec nebudú ochotné zveriť mu do rúk vedenie eurovýboru, ktorý môže mať silné slovo pri udávaní tónu vo vzťahoch s EÚ.
Smer však neobíde celkom naprázdno -- dostane šancu obsadiť post na čele Zahraničnopolitického výboru NR SR. Pravda, za podmienky, že bude ochotný stráviť trpkú pilulku vedomia, že tým vlastne pomáha KDH. Kresťanskí demokrati po odchode Jána Figeľa nemajú experta na zahraničie, nuž sa chcú kedysi prestížneho postu zbaviť. Preto sa na program dňa dostal aj výbor pre sociálne veci. Jeho predsedovi Vojtechovi Tkáčovi nemožno vyčítať neodbornosť, skôr naopak. Lenže výbor kedysi dostalo ĽS-HZDS, ktorého rady Tkáč krátko po voľbách opustil, medzičasom odišiel aj z Klubu nezávislých poslancov. Tým sám odpílil jedinú politickú vetvu, ktorá ho držala na čele výboru... Záujem KDH je pochopiteľný, a to nielen preto, že má odborníka Júliusa Brocku, a preto, že podstatnou časťou agendy kresťanských demokratov sú rodinné otázky. Prostredníctvom tohto výboru totiž dokáže účinne hľadieť na prsty rezortnému ministrovi Ľudovítovi Kaníkovi, ktorý je "politicky blízky" SDKÚ, a najmä ministrovi financií Ivanovi Miklošovi.
Rozdelením "personálneho balíka" na dve časti nič nezískava, ale ani nič netratí SMK. Treba však povedať, že si na nič ani nerobila nárok. Iné je to v prípade SDKÚ a ANO, ktoré stratili možnosť výmeny podpory pri obsadzovaní postov vo výboroch za podporu pri rokovaniach o obsadzovaní podpredsedníckych postov. Je otázne, či a kedy sa im terajšia ústretovosť voči Mikušovi a ĽS-HZDS vráti a aké ďalšie bartre si to vyžiada.
Je dobré, ak sa politické vedenie NR SR ešte dokáže aspoň na niečom zhodnúť. Je však smutné, ak nájdené "maximum možného" pripomína skôr turecký bazár ako parlamentnú pôdu.