Jedna dotácia a dve diskriminácie

Od fiškálnej decentralizácie si rezort financií sľubuje, že zvýši samostatnosť, zodpovednosť, transparentnosť a finančnú stabilitu samospráv. Okrem toho by mal byť nový systém pre VÚC, mestá a obce, spravodlivejší. Podľa navrhnutého modelu to vyzerá tak, že aj bude. Má však veľkú trhlinu, ktorá naznačenú spravodlivosť do značnej miery okresáva. Je ňou financovanie mestskej hromadnej dopravy v metropole Slovenska. Mestá a obce, medzi nimi aj Bratislava, po fiškálnej decentralizácii nebudú inkasovať na svoje základné funkcie (ministerstvo financií ich nazýva originálne kompetencie) žiadne dotácie zo štátneho rozpočtu. Peniaze od vlády teda nedostane mestská hromadná doprava.
Mestá a obce budú mať po novom takmer tretinu z celkového výnosu dane z príjmov a fyzických osôb. A k tomu možnosť bez obmedzenia zvyšovať dane z nehnuteľností. Samozrejme, sú mestá a obce, ktoré na tom získajú, ale aj také, ktorým to spôsobí stratu. Tie, čo sa ocitnú v pluse, nebudú odkázané na zvýšenie dane z nehnuteľností, ostatné mestá a obce áno. Medzi problémovými sa ocitne aj Bratislava, ktorá príde takmer o miliardovú ročnú dotáciu na mestskú hromadnú dopravu. Po zohľadnení funkcie hlavného mesta bude tu bude chýbať bezmála štyristo miliónov korún.
Dieru chce pokryť zvýšením dane z nehnuteľností. Odporúča to ministerstvo financií. A ak zákony fiškálnej decentralizácie prejdú v súčasnej podobe, zvýšenie dane z nehnuteľností je podľa hovorcu bratislavského magistrátu Milana Vajdu najreálnejšia možnosť, ako nahradiť dotáciu zo štátneho rozpočtu na mestskú hromadnú dopravu.
Práve v tom spočíva diskriminácia. Zvýšenie daní z pozemkov, zo stavieb a z bytov v hlavnom meste, ako priamy dôsledok škrtnutej dotácie, postihne totiž len Bratislavčanov, a to aj napriek tomu, že služby mestskej dopravy denne využíva okolo stotisíc pracujúcich a študentov, ktorí nemajú v Bratislave trvalý pobyt. Tí platia daň z nehnuteľností (v prípade študentov ich rodičia) do rozpočtov miest a obcí, v ktorých majú trvalý pobyt. Bude to znamenať, že Bratislavčania začnú nepriamo čiastočne dotovať prepravu ľudí, ktorí do hlavného mesta dochádzajú za prácou alebo štúdiom.
Kedysi sa medzi pospolitým ľudom veľa hovorilo o pražskom centralizme. Federácia sa rozpadla, automaticky sa začalo rozprávať o bratislavskom. Každý z nich má svoje špecifiká. Ten pražský napríklad získal pre Pražanov metro za peniaze celej federácie. Bratislavský "centralizmus" môže o metre len snívať, zato vyššie dane z nehnuteľností (predbežné informácie z magistrátu hovoria, že stúpnu skoro o 75 percent) sa v dôsledku zrušených dotácií na mestskú dopravu zrejme od budúceho roka stanú skutočnosťou.
Odpoveďou kompetentných, ktorí sú na bratislavskom magistráte zodpovední za mestskú hromadnú dopravu, by mohli byť vyššie ceny napríklad pri predplatných časových lístkoch pre tých, čo v hlavnom meste nebývajú. Podobné názory sa už na magistráte neoficiálne objavili. To by však bola iba nová nespravodlivosť. Nie je teda lepšia jedna dotácia zo štátneho rozpočtu bez dvoch diskriminácií, ako dve diskriminácie bez jednej dotácie?