Ján Čarnogurský mal kedysi prezývku -- Áno, ale. Vyslúžil si ju tým, že na každú otázku odpovedal s výhradou. J. Čarnogurský už nie je na čele KDH, ale má učenlivých dedičov. Na sobotňajšom kongrese prišli kresťanskí demokrati s ideou ústavného zákona, ktorým by sa aj po vstupe do únie zabezpečila zvrchovanosť SR v niektorých oblastiach. Navyše chcú zabezpečiť, aby koruna ostala našou menou dovtedy, kým to bude pre SR výhodné. Nadviazali tak na už dávnejšie prijatú deklaráciu NR SR o zvrchovanosti Slovenska v kultúrnoetických otázkach -- rozšírili ju však na ďalšie okruhy problémov. Už prvý dokument vyvolal ostrú diskusiu, pretože kým podľa niektorých pozorovateľov šlo o vlamovanie sa do otvorených dverí (pretože tieto oblasti nie sú v rámci EÚ jednotne upravené), iní považovali tento dokument za snahu povýšiť politickú agendu KDH na oficiálnu politiku štátu. Zdá sa, že pravdu mala druhá skupina.
O prechode na spoločnú európsku menu je naozaj ešte predčasné hovoriť -- zámerom vlády je, aby SR spĺňala podmienky, ktoré jej umožnia vstúpiť do menovej únie do roku 2006, nikde však nie je povedané, že tento rok bude aj rokom prechodu na euro. Koniec koncov, NBS predpokladá ako termín roky 2007 až 2008. O niečo zložitejšie je to v otázkach daní a systému dôchodkového zabezpečenia: v prvom prípade ide predsa o unifikáciu podmienok pre podnikanie a rozvoj pracovného trhu, v druhom prípade o obrovské balíky peňazí a dôsledky pre kapitálový trh. Tu sa dajú očakávať veľké tlaky smerom k unifikácii. Podobne spornou otázkou bude bezpečnostná a zahraničná politika -- ak niekedy bude existovať jednotná bezpečnostná a zahraničná politika EÚ, len ťažko si možno predstaviť, že SR bude zaujímať diametrálne odlišné stanoviská na významné otázky. Čo si KDH predstavuje pod zvrchovanosťou v kultúrno-etických hodnotách, vyplýva z prejavov na kongrese. Ide o boj proti liberalizmu (síce maskovaný prídomkom "ľavicový", ale pravicový liberalizmus je pre KDH rovnako "škodná") v duchu obrany kresťanských hodnôt -- samozrejme, v tom ultrakonzervatívnom zmysle, ako ich chápe KDH.
Dôsledky takéhoto prístupu môžu byť veľmi nepríjemné. Predovšetkým spochybňujú pôsobenie Jána Figeľa vo funkcii vyjednávača SR v EÚ -- alebo dohodol v mene SR niečo, s čím nesúhlasí jeho materské hnutie, alebo dohodol maximum možného. V prvom prípade je to problém KDH s vlastným podpredsedom, v druhom prípade sa tento problém prenáša do oficiálnej politiky. Prijatie ústavného zákona by, samozrejme, otázku posunulo ešte ďalej -- pretože čo už je to za krajina, ktorá síce hlasuje za vstup do EÚ (aj KDH vyzvalo občanov na účasť v referende a hlasovanie za vstup do EÚ), ale ihneď si vyhradí, že napr. v daňovej oblasti si bude robiť, čo chce? Schizofrénny postoj KDH dokresľuje výrok jeho predsedu v TV Markíza, že Európsky parlament ponúka "kultúru smrti". Možno len ľutovať Annu Záborskú, ktorá je jednotkou KDH pre voľby do tohto orgánu. Menej žartovne vyznieva úvaha, či je od KDH zodpovedné vyzývať občanov, aby podporovali vstup SR do spolku, ktorého zákonodarný orgán je zjavne prehnitý skrz naskrz.
J. Čarnogurský musí mať radosť. Jeho duch sa stále vznáša nad KDH.
StoryEditor