Dnešok je veľkým dňom americkej centrálnej banky, ktorý potvrdil jej prezieravú opatrnosť. V súlade s očakávaniami dnes Fed zvýšil úrokové sadzby o štvrť percenta a s výnimkou jedného hlasu (prezidenta Minneapolisskej pobočky Fedu Neela Kashkariho) za utiahnutie menového opasku zahlasovali všetci ostávajúci deviati členovia výboru pre menovú politiku. Ani náhla rétorická zmena drvivej väčšiny hlasujúcich členov výboru tesne pred marcovým zasadnutím totiž neznamená trvalý odklon od centrálnej prognózy trojkolového rastu úrokových sadzieb v tomto roku.
Najdôležitejšou črtou sprievodného komuniké Fedu je odstránenie slova „len“. Kým v dnešnom komuniké Fed hovorí o „postupnej normalizácii menovej politiky“, v predošlých formuláciách bola použitá miernejšia varianta: „normalizácia menovej politiky príde len postupne“.
Jemný odtieň zmeny je cítiť aj v tom, ako Fed zdôrazňuje dôležitosť monitorovania inflácie a inflačných očakávaní vo vzťahu k inflačnému cieľu. A práve tu došlo k najväčšiemu posunu. Kým inflácia mala podľa prognóz dosiahnuť 1,9 percenta v priebehu štvrtého štvrťroka, v skutočnosti sa preferovaný inflačný index dostal na túto úroveň už v januári tohoto roka. S mierou nezamestnanosti pod piatimi percentami, indikujúcou stav plnej zamestnanosti to v ďalších štvrťrokoch bude práve inflácia, ktorej vývoj rozhodne o načasovaní zvyšných dvoch zvyšovaní úrokov v tomto roku.
Ak však niekto čakal, že po takmer dekáde ultra nízkych úrokov do Ameriky príde doba, kedy centrálna banka začne zaťahovať kohútiky tečúcich peňazí do ekonomiky razantnejšie, musí byť mierne sklamaný. Bezprostredné oslabenie amerického dolára je potvrdením, že vetrom do jeho plachiet boli hlavne prehnané očakávania investorov. Raz darmo. Aj krízou dochrámaná americká ekonomika sa musí učiť nanovo chodiť zaťažená bremenom vyšších úrokov len veľmi, veľmi, veľmi postupne.