Železničná spoločnosť zrejme začala šetriť. Snaha je to iste chvályhodná, jej výsledok je však otázny. Každé úsilie zlepšiť rozpočet musí totiž vychádzať z porovnania reálnych cien a príjmov. Ak sú tieto príjmy nízke, firma nemá veľa možností -- buď sa ďalej zadlžovať alebo prispôsobiť svoje výdavky príjmom. Prípadne rozpredať menej potrebné zariadenia.
Železničná spoločnosť túto nevyhnutnosť nepochopila. Aj napriek nedávnemu prísľubu neodpredala dohodnutý počet vyradených vozňov Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti, ktorá už sprevádzkovala jednu zrušenú trať a s novými vozňami chcela obnoviť prevádzku na druhej. Tá dostala od ŽS cenovú ponuku, ktorá cenu vagónov päťnásobne zvýšila.
Nepredať a snažiť sa pýtať za tovar čo najviac peňazí, je právom každého predávajúceho. Nechávať si však staré vozne na predaj solventnejším zákazníkom, je značne naivná predstava. Do tohto druhu podnikania sa totiž dnes veľa podnikateľov nehrnie.
StoryEditor