Pred vypuknutím konfliktu v Iraku bola väčšina obyvateľov Veľkej Británie proti vojenskému zásahu, po jeho začatí sa situácia výrazne zmenila a väčšina obyvateľov sa v prieskumoch postavila za svojho premiéra. Rétorika mala zmysel v období pred, dnes už nie je hlavná otázka či, ale ako. Nik pred začatím konfliktu nevyvesoval po čerpacích staniciach výzvy na bojkot irackej ropy, po začatí konfliktu sa však internetom, ale aj inými kanálmi šíria výzvy na bojkot amerických či britských výrobkov. Podľa člena slovenskej iniciatívy Nie v našom mene Eduarda Chmelára treba zabrániť ekonomickým ziskom, ktoré vojnu umožňujú, a preto vyzýva občanov, aby nekupovali americké ani britské výrobky. Je sympatické, že sa akcia nezvrháva na antiamerické výpady, ale je koncipovaná širšie. Bohužiaľ, nie tak široko, ako by si situácia vyžadovala. Akcia trochu pripomína iniciatívu Slobody zvierat, ktorá kvôli testovaniu na zvieratách vyzývala na bojkot výrobkov firmy Gilette, pričom testovanie v tom čase robili stovky ďalších firiem. Aj útok na Irak podporujú desiatky ďalších krajín, takže iniciatíva nespravodlivo ignoruje Španielsko, Japonsko či Austráliu, pri dôslednosti by sa musela zamerať aj na vlastné rady a vyzvať na bojkot slovenských výrobkov. Akcie podobného druhu, samozrejme, nezačali zástancovia mieru za každú cenu, na začiatku boli Američania a ich výzvy na bojkot francúzskych a nemeckých výrobkov. Bohatší ľudia už vtedy hovorili, že si nemecké autá príliš obľúbili, než aby sa ich vzdali, výzva sotva odradila gurmánov od francúzskych špecialít. V čase globalizácie je skutočný pôvod výrobku aj tak nie vždy istý, najväčšiu šancu na "porazenie" Ameriky by mal niekto, kto by prišiel s lepším nápadom, a nie iba s heslom na plagáte.