Tvorcovia pripravovanej dôchodkovej reformy na Slovensku už niekoľkokrát zdôraznili, že spravovať účty občanom by v budúcnosti mali silné medzinárodné finančné inštitúcie. Aj keď konkrétne návrhy ešte neexistujú, najideálnejšie by podľa autorov reformy bolo, keby došlo k spojeniu viacerých spoločností a vytvoreniu veľkých konzorcií. Hoci nový dôchodkový systém by mal začať reálne fungovať až od januára 2004, licencie na spravovanie povinných príspevkov v druhom kapitalizačnom pilieri bude príslušný štátny orgán udeľovať niekoľko mesiacov predtým. Licenciu by mali získať kapitálovo silné spoločnosti, čo by aj vďaka ďalším podmienkam, akými budú rôzne obmedzenia pri investovaní, malo zabrániť prípadným problémom týchto spoločností.
Aj keď terajšie doplnkové dôchodkové poisťovne sa pred pár rokmi zakladali s tým, že sa postupne môžu stať druhým, povinným pilierom dôchodkového zabezpečenia, ich kapitálová sila nebude stačiť, aby boli schopné spravovať miliardy, ktoré do druhého piliera dôchodkového zabezpečenia budú plynúť. Doplnkové dôchodkové poisťovne čaká teda nevyhnutná transformácia na penzijné správcovské spoločnosti, ktoré sú bežné nielen v západných štátoch, ale aj v niektorých transformujúcich sa ekonomikách. Ich kontrola prejde z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pravdepodobne na Úrad pre finančný trh. Začnú teda plniť funkciu takzvaného tretieho, nepovinného, piliera dôchodkového zabezpečenia. Sporenie na dôchodok prostredníctvom nich bude dobrovoľné.
Skúsenosti z vývoja, napríklad, v Maďarsku však ukazujú, že penzijné spoločnosti v tejto krajine neprilákali toľko klientov, ako sa pôvodne očakávalo. A to aj napriek lákavým daňovým zvýhodneniam. Oveľa viac, ako hovorí skúsenosť aj zo Slovenska, ľudia dôverujú dobrovoľnému sporeniu na dôchodok prostredníctvom širokej ponuky produktov komerčných poisťovní. Doplnkové dôchodkové poisťovne už neraz tento stav zdôvodňovali nedostatočnou angažovanosťou štátu pri vysvetľovaní občanom, o čom sú čisto dôchodkové poisťovne, ale aj tým, že nemíňajú prostriedky klientov na reklamné aktivity. Pravdepodobne aj tieto dôvody, ako aj nejasné postavenie, či kontrola doplnkových dôchodkových poisťovní ukazujú, že aj napriek pribúdaniu ich klientov je záujem o tento druh poistenia stále nižší, ako v klasických komerčných poisťovniach.
Núka sa teda stará otázka, prečo by občania, ktorí si dobrovoľne sporia na svoj dôchodok v komerčnej poisťovni, nemali mať po reforme taký istý nárok na daňové zvýhodnenia, ako účastníci doplnkového dôchodkového poistenia. U našich západných susedov tento princíp platí už niekoľko rokov. Ak sa totiž doplnkové dôchodkové poisťovne pretransformujú na penzijné správcovské spoločnosti, stanú sa podobnými komerčnými inštitúciami, akými sú komerčné poisťovne v súčasnosti. Rozvoju tretieho piliera môže len pomôcť účasť komerčných poisťovní, ktoré patria historicky medzi najstabilnejšie subjekty slovenského finančného trhu. Dôvera občanov v tretí pilier dôchodkového zabezpečenia totiž predznamenáva úspešnosť druhého, kapitalizačného, piliera.
StoryEditor