Neviditelný pes
Ako potvrdzujú prieskumy verejnej mienky u Európanov, väčšina z nich je presvedčená, že 11. september 2001 si aspoň sčasti zavinila Amerika sama. S Bushovou politikou voči Iraku nesúhlasí 74% Nemcov a 81 % Francúzov. Na otázku najväčšieho zdroja nebezpečenstva pre svetový mier, dostal týždenník Time v Európe od 380 000 respondentov tieto odpovede: Severná Kórea 7%, Irak 8% a USA 84%. Pred týždňom sa uskutočnili demonštrácie za mier a proti Amerike v 80 svetových metropolách. Mier za každú cenu! Opakované výbuchy selektívneho rozhorčenia moralistov a humanistov, o ktorých mi nie je známe, že by niekedy pochodovali proti Pol Potovi, proti masakrom v južnom Sudáne a niekedy, hoci len s jedným protestným plagátom, vyrazili do ulíc proti Saddámovi, ktorý sa za 23 rokov krutovlády zaslúžil o hrôzy stredoveku (vytrhať nechty, vydlabať oči, drviť genitálie, verejné popravy) i novoveku (splynovanie iránskych nepriateľov i vlastného kurdského obyvateľstva).
(Rozhorčené ovce, Ota Ulč, 22.2.)
Le Figaro
Prezident Jacques Chirac má dnes v rukách takmer tie isté karty ako pred štyridsiatimi rokmi generál Charles de Gaulle. Ako de Gaulle, aj Chirac sa dnes obracia na Nemecko, aby vzdoroval Spojeným štátom. To čo však Chiracovi bráni vyšvihnúť sa na rovnakú úroveň ako de Gaulle je, že mu chýbajú rovnako čisté idey, jasná vízia o mieste a úlohe Francúzska. Postaviť sa proti USA a odmietať ich unilateralizmus, to je dobré. Načrtnúť perspektívu, odpovedať na pálčivé otázky súčasnosti, to by bolo ešte lepšie. Avšak de Gaulle, hoci vzdoroval USA, vždy keď to bolo potrebné, stál na strane Ameriky. De Gaullov antiamerikanizmus vychádzal skôr zo symbolických koreňov ako z reality. Solidarita Francúzska s USA bola vždy zaručená, keď nastali horúce chvíle. A ako vždy, keď nastane vážna situácia, aj dnes Spojené štáty vyžadujú, aby stáli spojenci pri nich. Avšak Chirac to takto nepočuje. Víziu sveta, o akej hovoria jastraby z Washingtonu, pokladá za dobrodružnú a preto im odmieta solidaritu. Je teda po štyridsiatich rokoch načase pýtať sa, čo si de Gaulle naozaj myslel.
(Chirac Veľký alebo de Gaulle Malý?, Bertrand Le Gendre, 22.2.)