Presnejšie by sme to mohli označiť aj duelom medzi Litecoinom a Bitcoin, ktorý síce trvá už dlhšie, avšak v súčasnosti je najvyhrotenejší. Litecoin by sme mohli nazvať aj šedou eminenciou Bitcoinu, keďže vznikol len dva roky po Bitcoine , ako jeho alternatíva. Má iné vlastnosti ako Bitcoin, napríklad vytvorenie jedného bloku trvá len štvrtinu času v porovnaní s Bitcoinom, čo znamená vyššiu rýchlosť potvrdzovania transakcií.
Rovnako tzv. halving – znižovanie odmeny za vyťažený blok, teda tvorba nových Litecoinov – má nastavený po vyššom počte vyťažených blokov. V súčasnosti sa Bitcoin a Litecoin doslova predbiehajú, kto príjme Segregated Witness, o ktorom sme si písali v minulom článku. A Litecoin má navrch, keďže potrebuje na SegWit len 75-percentnú zhodu medzi ťažiarmi, pričom v súčasnosti je SegWit potvrdený na 70 percent.
Bitcoin má podporu cez 30 percent, avšak potrebuje 95 percent. Naopak Bitcoinová komunita sa obracia skôr ku hard forku, ktorý je radikálnejší, ale podľa väčšiny by aj lepšie riešil problémy okolo veľkosti bloku. Vyzerá to tak, že Litecoin bude prvou lastovičou, ktorá SW prostredníctvom soft forku vyskúša. A to už sa odrazilo aj na cene, ktorá bola pred dvoma týždňami na úrovni okolo 4 dolárov a v súčasnosti sa pohybuje nad 10 dolármi.
Treťou menou, o ktorej bolo počuť, je Ripple. Trhová trojka a nočná mora všetkých kryptonadšencov. Dôvodom je, že je centralizovaná a jej cieľom je uľahčiť život bankám. Teda inštitúciám, ktorým sa kryptomeny vyhýbajú. Ripple narástol až 7-násobne. Neskôr sa cena prepadla, avšak v súčasnosti je stále trojnásobná.
Dôvodom bolo nadviazanie novej spolupráce s The Bank of Tokyo-Mitsubishi UFJ. Čo je tretia najväčšia banka sveta a najväčšia banka v Japonsku. Pridala sa tak medzi ďalšie banky, ktoré už nadviazali s Ripplom spoluprácu a ich cieľom je znížiť náklady a zrýchliť si cezhraničné platby.
Pozitívny vplyv na cenu Bitcoinu má v súčasnosti aj Japonsko. Začiatkom apríla už začal oficiálne platiť zákon o Bitcoine. Japonsko uznalo Bitcoin ako menu a je možné s ním bez obáv platiť v obchodoch. Už dávnejšie sa stalo Japonsko top krajinou, kde sa zobchoduje najviac Bitcoinov, keďže čím ďalej, tým viac obchodov Bitcoin akceptuje. Po schválení to potvrdzujú aj čísla, keďže skoro 35 percent Bitcoinu sa zobchodovalo prostredníctvom jenu.
Po tom ako sme písali minulý týždeň o prvých regulátoroch z Illinois, ktorí sa zapojili do zoskupenia bánk R3. Tak tentoraz vyšla správa, že aj centrálna banka na Srí Lanke dostala pozvánku. Avšak zatiaľ nie je známe či ju prijme, avšak je to dosť pravdepodobné. Keďže v zoskupení je už viac ako 80 bánk a mohla by ťažiť z prípadného úspechu. Na strane druhej je pravdou, že zatiaľ R3 nič nepredstavilo, čo by zlepšilo procesy medzi finančnými inštitúciami.
Svetlým príkladom sa stáva aj Hong Kong, najkonkurencieschopnejšia krajina z roku 2016. Miestny regulátori (presnejšie Hong Kong Monetary Authority), Delloite a regionálnych top 5 bánk spoločne založili projekt na báze Blockchainu. Cieľom je zlepšiť finančné operácie, teda požičiavanie, vydávanie akreditívov, faktoring či poistenie. Konkrétne ich nákladovosť, transparenstnosť, či bezpečnosť.
Blockchain, by tak celý proces automatizoval, keďže samotný proces je často zložitou operáciou. Dôvodom je počet účastníkov, sumy či administratívne náklady s tým spojené. V princípe, projekt nie je novinkou vo svete a Hong Kong je len ďalším miestom pozitívnej deviácie.