Zomrel americký Prezident Ronald Reagan, a veľké P je na mieste. Jeho osem rokov úradovania znamenalo zlom v americkej vnútornej politike, viedlo ku konzervatívnej revolúcii a stanoveniu ideového tónu pre ďalších dvoch republikánskych prezidentov. Jeho ekonomická politika je zbožňovaná aj zatracovaná. Aj napriek problémom však z Bieleho domu odchádzal ako zatiaľ najpopulárnejší prezident.
No nielen Amerika môže byť vďačná svojmu veľkému lídrovi. Jeho zahraničná politika bola výrazne poznačená úsilím ukončiť studenú vojnu a vládu upadajúceho sovietskeho impéria vo východnej Európe. Globálne polstoročné súperenie medzi Spojenými štátmi a ZSSR, ktoré pohltilo stovky miliárd dolárov a viedlo k budovaniu najnebezpečnejšieho zbrojného arzenálu v histórii ľudstva, paradoxne vyvrcholilo a v podstate aj "spľaslo" počas Reaganovej vlády. Zahraničná politika podoprená silou sa stala znakom aj nasledujúcich administratív -- či už Georgea Busha staršieho, demokrata Billa Clintona alebo Georgea W. Busha.
Práve odstrašujúca sila americkej superveľmoci bola jedným z významných faktorov, ktoré viedli k pádu toho, čo Reagan svojho času nazval "ríša zla". Zdôrazňoval silu amerického impéria: či už intervenciou v Grenade, súperením so Sovietmi od Nikaraguy, Afganistanu, Angoly až po podporovanie poľských disidentov. No sovietsky líder Michail Gorbačov bol jedným z mála sovietskych politikov, s ktorým sa dal viesť dialóg. Obaja boli veľkými komunikátormi. V živej pamäti mnohých Východoeurópanov znejú Reaganove slová spred Brandenburskej brány v Západnom Berlíne: "Pán Gorbačov, otvorte túto bránu! Pán Gorbačov, zbúrajte ten múr!" Tieto slová sa naplnili, posolstvo jeho politiky pretrvalo.
StoryEditor
Reaganov odkaz nezomrie
Zomrel americký Prezident Ronald Reagan, a veľké P je na mieste.