Dostaví sa osudový vplyv informatizácie na zamestnanosť

Určujúcim znakom nášho veku je neistota zamestnania. Najčastejšie sa objavujú dve obavy: globalizácia, spôsobujúca migráciu pracovných príležitostí do chudobnejších oblastí, a počítačové technológie, ktoré môžu zapríčiniť, že sa práca bude vytrácať úplne.
Tieto obavy sužujú ľudí všetkých príjmových i vekových skupín vo všetkých krajinách sveta. Náreky Mexika nad odlevom pracovných miest do Číny dokazujú, že ľudia v rozvojových krajinách sa obávajú rovnako ako ľudia v krajinách vyspelých. Politici reagujú návrhmi rozličných rekvalifikačných a vzdelávacích programov, ale málo čelia problematike z dlhodobého hľadiska.
Obavy z globalizácie a informačnej revolúcie v poslednom čase poukazujú na to, že globalizácia je z veľkej časti dôsledok nových informačných technológií. Počítače a internet umožňujú takmer bez nákladov odosielať informácie a obchodovať naprieč kultúram a kontinentom.
Znepokojenie vyvoláva, že informatika je v ohybe krivky v tvare hokejky. Za týmto miestom sa naraz odrazí a porastie oveľa väčšou rýchlosťou. Všetky ďalšie zmeny nebudú z ekonomického hľadiska vítané. Krivky pripomínajúce hokejku sa v prírode vyskytujú často. Ako hokejka môže vyzerať exponenciálny rast pri pevnej percentnej sadzbe. Päť percent ročne z jedného dolára je iba päť centov a päť percent z desiatich dolárov je len 50 centov. Na okamih sa krivka javí ako mierna, ale potom rast strmo stúpa: päť percent z miliardy je 50 miliónov dolárov. Informačné technológie rastú vyšším ako päťpercentným tempom. Podľa Mooreovho zákona -- pomenovaného podľa prezidenta firmy Intel, ktorý ho sformuloval v roku 1975 -- sa počet súčiastok na počítačovom čipe každé dva roky zdvojnásobí. To predstavuje asi 40-percentné ročné tempo rastu. Hospodársky účinok takého exponenciálneho vývoja rastu, aj keď sú jeho začiatky skromné, bude v horizonte desaťročia vyzerať ako ohromná hokejka.
Obavy z toho, že počítače budú likvidovať pracovné príležitosti, samozrejme, nie sú nové. Pred päťdesiatimi rokmi na hrozbu, ktorú pre zamestnanosť znamenajú počítače, upozornil veľký matematik 20. storočia a priekopník počítačových vied Norbert Wiener z Massachusettského technologického inštitútu.
Hospodárske ťažkosti, ktorých sa Wiener obával, sa doteraz nezhmotnili. Polstoročie po jeho varovaní sa žiadnemu segmentu populácie neprihodilo nič, čo by sa mohlo zazlievať počítačom. Je to tým, že počítače začali od skromných začiatkov, takže doteraz sme sa pohybovali po miernej časti hokejky. Teraz, keď sme dosiahli určitú kritickú úroveň, budeme svedkami dramatickej premeny vplyvu na zamestnanosť.
V priemere sú pokroky počítačových technológií nesporne dobrou správou. Počítače sú produktívne a navyše ľuďom slúžia bez toho, aby znamenali konkurenciu. Nové výkonné počítače zvýšia blahobyt ľudského rodu ako celku. Skutoční ľudia však nie sú len "priemerní", takže nakoniec ide o distribúciu výhod, ktoré počítače prinášajú.
Problém informačných technológií spočíva v tom, že ich ekonomické prínosy sa môžu koncentrovať a bohatstvo, ktoré prinášajú, sa môže presúvať na ľudí, ktorí majú schopnosti, ktoré počítače nedokážu imitovať, prípadne ťažia z výhody prvého ťahu alebo správnych obchodných konexií.
Staršie informačné technológie pri niektorých povolaniach spôsobili, že "víťaz berie všetko". Gramofónové platne (raný príklad informačných technológií) vytvorili hudobné hviezdy, ktoré predávajú svoje služby miliónom ľudí. To priviedlo ku krachu množstvo lokálnych umelcov, ktorých nadanie sa ukázalo ako nemoderné. Televízia (iná staršia forma informačných technológií) urobila to isté s hercami a športovcami.
Ako gramofón, tak televízia sú však obmedzené prostriedky, ak ich porovnáme s tým, čo je možné dnes alebo bude možné onedlho. Vo svete novej ekonomiky môžu úlohu zabudnutých regionálnych hudobníkov nasledovať mnohé ďalšie profesie, čo by vyústilo do koncentrácie majetku v oveľa väčšom meradle ako kedykoľvek v minulosti.
Riziká, ktoré počítačové technológie prinášajú, sú reálne a hrozivé. Nijako významnejšie ich nezmenia rekvalifikačné a vzdelávacie programy, ktoré väčšine ľudí neprinesú šikovnosť, ktorou by si zabezpečili vyššiu efektivitu ako nové stroje. Namiesto toho sa treba s rizikami vyrovnať prostredníctvom zásadných zmien -- takých, ktoré ľudským jedincom nezabezpečia produktivitu prevyšujúcu stroje, ale umožnia spoločnosti riziká lepšie riadiť a prerozdeľovať ich.
Napríklad, keď narastá rozdiel v odmenách, ktoré trh priznáva ľuďom osobitne šikovným a menej šikovným, je čím ďalej nevyhnutnejší systém progresívneho zdanenia, ktorý dotuje zamestnania s nízkymi príjmami. Ďalším vhodným krokom je rozšírenie záberu súkromných poistení tak, aby pokrývali niektoré riziká, ktoré spôsobujú nerovnosť, napríklad stratu trhovej hodnoty ľudského kapitálu alebo bývanie.
Inštitúcie, ktoré poskytujú pôžičky, sa budú musieť zmeniť tak, aby lepšie tlmili riziká osobného bankrotu jednotlivcov. Finančné trhy sa budú musieť rozšíriť, aby sa ľudia aj podniky mohli lepšie chrániť pred rizikami.
Treba začať rozmýšľať o zmenách, ktoré nás čakajú, lebo v budúcnosti sa bude k dohodám dospievať ťažšie. Kým ľudia sú stále viac-menej "pod rúškom nevedomosti" a netušia, ako budú osobne postihnutí, je ľahšie dohovoriť sa, že treba zaviesť progresívne zdanenie a prispievať pracujúcim s nízkymi príjmami. Až bude väčšia príjmová nerovnosť hotovou vecou, zásadová diskusia môže podľahnúť otvorenému triednemu boju medzi novými superboháčmi a tými, čo okrem svojej biedy už nemajú čo stratiť.