Výsledky summitu, s ktorými sa vracali šéfovia štátov a vlád z Grécka, neboli také optimistické, ako by sa svedčalo na vždy usmiatych politikov, ani také pesimistické, ako by sa hodilo k zálivu pomenovanom podľa antickej Kassandry, ktorá vyhlasovala pochmúrne, no, žiaľbohu, nikým nepovšimnuté veštby.
Obidva druhy hodnotenia pritom boli v Porto Karrás prednesené. Kým grécky premiér Simitis si pochvaľoval, že návrh európskej ústavy predložený Valérym Giscardom d'Estaing predstavuje "skvelý výsledok", veterán vrcholných schôdzok Luxemburčan Jean-Claude Juncker pripomínal, že "dvanásť z dvadsiatich piatich účastníkov summitu predložilo vážne výhrady".
Označenie "dobrý základ na rokovanie", na ktorom sa dvadsaťpäťka nakoniec zhodla, vyjadruje kompromis prijateľný pre zástancov odlišného názoru. Nemožno však zabúdať na úniové pravidlo, podľa ktorého "kým nie je uzavreté všetko, nie je uzavreté nič". O nevyriešených sporných bodoch, ktorými je mechanizmus rozhodovania kvalifikovanou väčšinou, zloženie Európskej komisie či postavenie novouvažovaného európskeho ministra zahraničia, sa na jesennej medzivládnej konferencii odohrá ešte ostrá debata.
Nejasné sú v tejto chvíli dôsledky niektorých rozhodnutí, ku ktorým terajší i budúci členovia dospeli. Americký prezident síce s uspokojením kvitoval posun v novej európskej strategickej doktríne, ktorá v krajnom prípade ráta s použitím sily voči takým hrozbám, akými sú medzinárodný terorizmus či šírenie zbraní hromadného ničenia, ale až v budúcich mesiacoch sa dozvieme, či a ako je únia ochotná a schopná zaobstarať si prostriedky, bez ktorých zostane nová stratégia iba zdrapom papiera.
A tiež: Kde bude únia, sužovaná ekonomickými problémami kľúčových členov, brať peniaze na modernizáciu ozbrojených síl, ktorých štruktúra často pochádza z čias studenej vojny?
Prvé pracovné zhromaždenie pätnástky rozšírené o desiatku novicov zreteľne vyjadrilo problém, kvôli ktorému sa debatuje o reforme rozhodovacích mechanizmov. Pri terajšom počte členov sa počas rokovania únie dostáva do konfliktu požiadavka demokratickosti a efektivity.
Na jednej strane je ťažké si predstaviť, že by jednotliví členovia boli obmedzovaní v práve vyjadriť svoj názor, na druhej strane, ak sa každý z dvadsaťpäťky bude vyjadrovať ku každému bodu prinajmenšom raz za štvrť až pol hodiny, potom na štvordňový rokovací maratón z Nice na konci roku 2000 budú všetci spomínať ako na idylu.
Akcieschopnosť a umenie rokovať bude rozšírená únia veľmi potrebovať, aj keď sa jej podarí do konca roka, prípadne v prvých mesiacoch budúceho roka, dať dohromady ústavnú skladačku. Ešte v tomto roku by Európska komisia mala pre členov únie pripraviť prvý podklad na diskusiu o finančnom výhľade na roky, keď o ňom bude spolurozhodovať i desať terajších nováčikov.
Preto sa najmä Paríž v resuscitovanom tandeme s Berlínom snaží dopredu si vykolíkovať čo najviac priestoru. Debata o výške spôsobu rozdeľovania prostriedkov z poľnohospodárskych a regionálnych fondov je tak či tak nevyhnutná. Veď to, čo má desať nových členov dostať v agrárnych dotáciách v rokoch 2004 -- 2006, získava teraz Francúzsko za jeden rok.
Minulý týždeň nemala európska Kassandra na veštby dôvod. Na niektorom z budúcich summitov únie však možno nájde príležitosť.
StoryEditor