Keď v roku 1998 padol mečiarizmus, Slovensko malo spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) najnižší pomer priamych zahraničných investícií k hrubému domácemu produktu (HDP). To sa následne v rokoch 1999 až 2009 dramaticky zmenilo. Medzi rokmi 2005 až 2008, teda pred finančnou krízou, bolo Slovensko v rámci V4 najúspešnejšie v získavaní priamych zahraničných investícií, keď ročne v priemere získalo 7,8 percenta investícií v pomere k HDP. V rokoch 2009 – 2013 padlo na priemer V4 a v období 2014 – 2018 bolo už najmenej úspešné (2,6 percenta HDP) a v rokoch 2019 – 2023 došlo k ďalšiemu pádu na 1,6 percenta HDP. Je to dokonca najmenej zo všetkých postkomunistických krajín, ktoré sa stali členmi EÚ. Dnes teda Slovensko zásadne zaostáva nielen za našimi susedmi z V4, ale aj za krajinami ako Bulharsko a Rumunsko.
Tento vývoj znamená pre budúcnosť zásadný problém. Pohľad na aktuálne zahraničné investície na Slovensku ukazuje, že ich zásoba bola v roku 2023 už viac ako 56 miliárd eur. Zisky, ktoré portfólio investícií na Slovensku prináša zahraničným investorom vo forme dividend či iných peňažných plnení, v roku 2023 predstavovali viac ako 3,5 miliardy eur, čo je približne 2,6 percenta HDP Slovenska, teda o percentuálny bod viac ako to, čo je Slovensko schopné získať vo forme nových zahraničných investícií. Tento trend, že prílev zahraničných investícií je nižší ako vyplácané výnosy z majetku, ktorý vlastnia zahraniční investori, pritom pretrváva už viac ako desaťročie.
Najväčší zahraniční investori
Až 88,5 percenta všetkých investícií u nás pochádza z krajín EÚ, pričom dominujú investori z Holandska (23,5 percenta), Rakúska (13,5 percenta), Česka (12,3 percenta) a Nemecka (9,6 percenta). Mimo krajín EÚ sú to predovšetkým Južná Kórea a Veľká Británia. Ešte aj maličké Lichtenštajnsko má na Slovensku vyššie zahraničné investície ako Rusko či Čína.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.