Nová vláda SR by mala podľa Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) vyčleňovať od roku 2003 na školstvo toľko financií, aby sa postupne priblížili k výdavkom v krajinách EÚ. Tam tvoria priemerne 6 % hrubého domáceho produktu a výdavky z rozpočtu asi 28 %. To síce tiež nie je nijaké astronomické percento, no s ohľadom na výšku tamojších HDP a fakt, že v SR nedosahuje ani celé 4 % a naše rozpočtové zdroje pre školstvo tvoria asi 15 %, je to predsavzatie celkom odvážne. Ešte odvážnejšia je požiadavka, aby nová vláda odstránila aj prepad reálnych príjmov zamestnancov rezortu, vyčlenila dosť peňazí na bezproblémový chod škôl, ale aj na pôžičky pre začínajúcich učiteľov a najmä prijala také legislatívne opatrenia, aby "ekonomické zretele nepoškodili kvalitu výchovy a vzdelávania škôl a školských zariadení a minimalizovali dopady na zamestnanosť v rezorte školstva". Prečo? Veď predvolebné sľuby strán, ktoré tvoria vládu, by mohli vzbudiť nádej, že sa tieto požiadavky do programového vyhlásenia dostanú. Ibaže skutočnosť aj naše zvyčajné povolebné skúsenosti pred takýmto optimizmom varujú. Školstvo, zdravotníctvo a sociálna oblasť sú prioritami na špici záujmu zákonite len pár mesiacov pred voľbami. Keby však svoj sľub prijímať do škôl bez prijímačiek splnila aj ANO, stačí jej využiť budúceho ministra školstva, ktorý chce spoplatniť vysokoškolské štúdium. Namiesto prijímacích skúšok sa tak môžu stať sitom "prijímacie" financie. Otázne je len to, či je prijateľné, aby sa účel lepšej finančnej situácie školstva posvätil práve takýmito prostriedkami.