Schopných vývoz práce neohrozí

Offshoring je módny a mladý pojem. Používa sa predovšetkým v Amerike a mieni sa ním vývoz pracovných príležitostí "za more". Voľne sa užíva ako označenie ich vývozu do krajín s výrazne lacnejšou pracovnou silou vôbec. Často sa toto pomenovanie voľne zamieňa za širší pojem outsourcing, teda zadávanie práce mimo firmy alebo korporácie.
To, že je offshoring či outsourcing výhodný pre korporácie, ktoré ho uskutočňujú, asi netreba vysvetľovať. Firmy sú spravidla súkromné, existujú pre vytváranie zisku a akcionári či majitelia robia to, čo je pre nich výhodné. Takže to robia preto, lebo potrebujú zoškrtať náklady.
Už niekoľko desaťročí je realitou zadávanie výroby spotrebného tovaru alebo polotovarov do zahraničia. Pálčivou témou dňa je vývoz podporných služieb, napríklad do Indie, kde vznikajú call centrá a podporné servisné strediská pre americké korporácie zaoberajúce sa informačnými technológiami.
Offshoring a jeho regulácia je zároveň hitom americkej predvolebnej kampane, kde sú "jobs" (okrem vojny v Iraku) vôbec najvážnejšou témou.
Pre jednotlivé firmy je presun výrob a služieb do krajín s nízkymi mzdovými nákladmi výhodný, ale čo pre celú krajinu, čo napríklad pre celú americkú ekonomiku?
Mnohým politikom sa offshoring nepáči. Obávajú sa ho, pretože si myslia, že ich ekonomika ako celok stráca. Väčšina ekonómov je presvedčená, že profitujú obidve ekonomiky, ktorých sa konkrétny outsourcing týka, napríklad indická i americká ekonomika.
Pozoruhodný detailný prieskum uskutočnil ekonomický think-tank McKinsey Global Institute. Podľa jeho výsledkov je offshoring v súčasných podmienkach výhodný pre americkú ekonomiku, ale nevýhodný pre nemeckú.
Z každého dolára, ktorý americká firma investuje do podporných služieb napríklad v Indii, sa americkej ekonomike vráti oveľa viac ako jeden dolár -- presne to vychádza na dolár päťdesiat centov. Každé euro, ktoré nemecká firma investuje do niečoho porovnateľného, prináša nemeckej ekonomike iba osemdesiat eurocentov. Bez štrukturálnych reforiem, ktoré urobia nemeckú ekonomiku flexibilnejšou a dynamickejšou, je offshoring pre Nemcov menej prospešný.
Diane Farell, riaditeľka McKinsey Global Institutu píše, že keď americké firmy presunú call centrá do Indie, americkej ekonomike to prospieva hneď štyrmi spôsobmi. Ušetria konkrétne firmy, zvýši sa celkový export do Indie, repatriuje sa zisk z "indických pobočiek" a prepustení americkí zamestnanci si nájdu novú prácu. Vo výsledku nejde o žiadnu hru s nulovým súčtom, ale o príbeh vzájomného obohacovania.
Nemecká firma ušetrí menej. Kým v Indii milióny ľudí hovoria perfektnou angličtinou, nemeckej firme nie sú, napríklad, call centrá alebo centrá informačných technológií v Indii veľmi platné.
Z kultúrneho hľadiska to majú nemecké firmy v rámci globalizácie ťažšie. Nemci outsourcujú zo 60 percent do východnej Európy, kde sú mzdy oveľa vyššie ako v Indii. Nemecké firmy nezarobia na vývoze technológií, napríklad, do Českej republiky, pretože najšpičkovejšia technológia je predovšetkým americkej proveniencie. Navyše zisk nemeckých firiem, ktorý sa realizuje väčšinou za hranicami, obyčajný Nemec nepocíti. Ten, na rozdiel od obyčajného Američana, neinvestuje do akcií.
Jadro problému je v schopnosti robotníkov alebo pracovníkov v službách nájsť si novú prácu. Sedemdesiat percent Američanov, ktorí v uplynulých dvadsiatich rokoch stratili v dôsledku outsourcingu prácu, do pol roka si našli novú za tú istú alebo vyššiu mzdu.
V Nemecku (a podobné je to aj inde v západnej Európe) je nezamestnanosť chronicky vysoká a vytváranie pracovných príležitostí pomalé. Iba 40 percent nemeckých pracovníkov v službách, ktorí prídu o prácu v dôsledku offshoringu, si nájde prácu do šiestich mesiacov. Živiť nezamestnaného na podpore je, samozrejme, pre spoločnosť nákladné. Keby Nemci dokázali prepustených vrátiť na trh práce rýchlejšie, vysychanie ich ekonomiky by logicky prestalo.
Riešením situácie rozhodne nie je protekcionizmus. Ochrana pracovných príležitostí pred offshoringom znamená stratu oveľa väčšieho počtu pracovných príležitostí v budúcnosti, keď umelo chránené firmy stratia konkurencieschopnosť.
Nemecko (s ním aj ďalšie krajiny západnej Európy) rozhodne potrebujú pokračovať v načatých reformách. Trh práce musí byť pružnejší a s ním aj prepustenie a prijímanie nových zamestnancov. Zároveň treba znížiť dane a naštartovať ekonomický rast. Pracovné miesta sa nebudú vytvárať, keď hospodárstvo rastie korytnačím tempom. Od roku 1993 rástla nemecká ekonomika priemerným tempom 1,3 percenta.
Podľa analýzy McKinsey Global Institutu musí Nemecko uvoľniť aj reguláciu vstupu nového výrobku na trh a zvýšiť investície do inovácií a vzdelávania. Nemeckí politici (a vlastne nielen nemeckí) by mali prestať pozerať na offshoring a outsourcing ako ohrozenie a namiesto toho ho vnímať ako príležitosť.