Komentár HN: Príliš veľa otáznikov

Je už viac-menej isté, že vláda sa znižovaniu odvodov nevyhne. Minister financií Ivan Mikloš bude musieť veľkému náporu napokon podľahnúť, hoci momentálne akékoľvek znižovanie odvodového zaťaženia odmieta. Čaká na výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne. Tlak naňho sa však stupňuje z viacerých strán. Postupné znižovanie totiž prezentuje ako nevyhnutné aj minister práce Ľudovít Kaník. Vysoké finančné zaťaženie už nie sú ochotní znášať ani podnikatelia. A keďže z viacerých strán počúvajú iba o tom, že treba vydržať, pretože ministerstvo financií sa bojí ísť do rozpočtového rizika, rozhodli sa zobrať svoj osud - zamestnávateľov - do vlastných rúk.
Daňový reformátor Richard Sulík prišiel so zaujímavým nápadom: "Plaťme menej, a to až o polovicu. Zjednodušme administratívu. A spokojný bude každý." Táto revolúcia má pracovný názov Odvodový bonus. Jej základom je zobrať všetky prasiatka, do ktorých zamestnávatelia aj zamestnanci hádžu koruny na dôchodkové, zdravotné či nemocenské poistenie a spojiť ich do jednej veľkej nádoby. Do nej by si však "sporili" už iba zamestnanci. Zo svojich príjmov by odvádzali 20 percent, čím by sa im výdavky oproti dnešku zvýšili o vyše šesť percent. Od štátu by však mali dostať navyše životné minimum - dnes 4 580 korún - znížené o 10 percent (v závislosti od príjmov), plus rovnakú sumu pre nezamestnaného manžela. Reforma tiež predpokladá jednorazové zvýšenie mzdy každého zamestnanca.
Z toho vychádza, že by sme mali všetci získať. Ale ani na tieto zmeny sa netreba pozerať iba cez ružové okuliare. Predpokladajú zásah do všetkých príjmov. Odvody by sme totiž neodvádzali iba zo svojej mzdy, ale aj z príjmov z prenájmu, z úrokov či dividend. A práve toto je jedna z dvoch vecí, ktoré môžu byť slabinou celej reformy. Už dnes ľudia úspešne zatajujú všetky príjmy, ktoré sa dajú, z nich nemuseli odviesť 19 percent na dani. Výborným príkladom sú zisky z prenájmov bytov. Koľkí ich dnes priznávajú? A tí, ktorí si ich zdaňujú, by z nich mali odvádzať ešte 20 percent na odvodoch. Z 10-tisíc by im ostalo niečo vyše šesťtisíc korún. A to by mohlo znamenať druhotný efekt - radikálne zvýšenie nájomného.
Druhým problémom je spomínaná potreba zvýšenia mzdy. Ak dnes má podnikateľ odvodové náklady na svojho zamestnanca päťťtisíc, mal by mu ich po reforme prirátať k hrubej mzde. Ak tak spraví, v podstate nič neušetrí. Efekt? Dostane každý zamestnanec na Slovensku dekrét o zvýšení platu?
Preto obavy, ktoré vyslovil Kaník smerom k možnému odmietnutiu reformy verejnosťou, sú namieste. Zníženie odvodov je však nevyhnutné. A keď nič iné, môže byť Odvodový bonus aspoň rozbuškou, ktorá ich znižovanie naštartuje.