Ten po prezidentských, uspel aj v prvom kole parlamentných, volieb. No to, či najmladší prezident v histórii Francúzska dokáže ľuďom dať sľubovaný liek na ich ekonomické problémy, najmä na desaťpercentnú nezamestnanosť, nie je vôbec jednoduché povedať. Splniť jeho ambiciózny ekonomický program bude naopak veľmi ťažké.
To, čo však už pomerne jasné je, je silný dôraz na proeurópsku zahraničnú politiku. E. Macron sa nechal počuť, že bude tlačiť na posilnenie právomocí EÚ a tvrdší postup voči krajinám stojacim proti Bruselu.
Vo svojej predvolebnej kampani prezidentský kandidát hovoril o obmedzení únijných výhod pre krajiny, ktoré neťahajú za jeden povraz. A jeho vplyv doma a v Bruseli by skutočne mohli byť dostatočne silné na to, aby dokázal represívne kroky voči opozičným krajinám strednej a východnej Európy, napríklad Poľsku, či Maďarsku, presadiť.
Mohlo by sa to hodiť najmä Nemecku, ktoré by prezidenta použilo ako "zlého policajta" dozerajúceho na dodržiavanie pravidiel únie. To znamená, že by ho Angela Merkelová, či Martin Schulz, mohli posunúť do popredia a používať ako "strašiaka" pre tie európske krajiny, ktoré nie sú, a do budúcnosti nebudú, konzistentné. Pri takomto scenári by svojím zmierlivým tónom mohlo Nemecko získať ďalšie dôležité body za politický nadhľad.
Očakávaný tlak E. Macrona na spevnenie väzieb a posilnenie právomocí EÚ je pochopiteľný. Rezignácia Bruselu na politickú dimenziu a obmedzenie sa len na ekonomickú podstatu spolupráce pre Francúzsko nedáva zmysel. Silná jednota únie by mu, a vôbec každému členskému štátu, naopak dala obrovsky silnú vyjednávaciu pozíciu. Navyše fragmentácia EÚ po vzore Veľkej Británie Francúzsku vôbec nevyhovuje. To je totiž príliš orientované na poľnohospodárstvo a vinárstvo, ktoré Európa masívne dotuje. Negatívne dôsledky dezintegrácie by pre krajinu galského kohúta rozhodne prevýšili tie pozitívne.
Pre E. Macrona preto bude prioritou udržať sa modelu silnej a jednotnej Európy. Ten však nemusí byť komfortný pre opozičné krajiny. Pre nich je Macronove víťazstvo výrazným signálom, ktorým smerom sa bude Európa ďalej uberať. Menší členovia EÚ budú musieť vziať tento nový kurz do úvahy. No predovšetkým je to silný odkaz pre veľké krajiny ako Rusko, ktoré by si mohli robiť nároky na európsky priestor.
Pre Rusko je fragmentácia Európy eminentným záujmom. Manipulovať s 27 jednotnými štátmi samostatne je totiž oveľa jednoduchšie, ako konfrontovať sa úniou ako celkom. Spomeňme si na tri Svätoplukove prúty, keď každý prútik jednotlivo môžeme ohýbať, prípadne lámať, podstatne ľahšie, ako ich zväzok. Ani jednotliví členovia EÚ, vrátane Francúzska, nemajú veľkú šancu čeliť globálnym výzvam samostatne.
Akými prostriedkami sa nový francúzsky prezident pokúsi docieliť svoje ciele, zatiaľ ťažko predpovedať. Bude však chcieť, a hlavne musieť, presvedčiť svojich voličov, ale aj voličov Národného frontu, že pre Francúzsko skutočne neexistuje lepšia cesta, ako byť súčasťou silnej Európskej únie. Je pravdepodobné, že si E. Macron počká na očakávané znovuzvolenie Angely Merkelovej na jeseň tohto roku, aby na svojej reformnej agende mohli pracovať spoločne.