Ešte nedávno František Mojžiš vyhlásil, že informácie o predaji jeho spoločnosti Drukos pochádzajú z agentúry jedna pani povedala. Ani dva týždne neprešli a Drukos zmenil majiteľa -- stala sa ním holandská spoločnosť Telean Investments. Tá sa zaviazala, že uspokojí nároky veriteľov družstva BDV (Bonifikačný Drukos Výnos) a spoločnosti Drukos. Medzi nimi je aj viac ako 40-tisíc občanov, ktorí do spoločnosti vložili asi 4 mld. Sk. Pre vkladateľov je to dobrá správa. Zaujímavejšia je však druhá strana podnikania. Podľa uverejnených informácií boli založené dve akciové spoločnosti: Yasay International a Telean Investments. Prvá bude cez novo založenú slovenskú spoločnosť Unikomfort v SR produkovať zisk: prevezme aktivity spoločnosti Komfort, ktorá prevádzkovala zásielkový obchod, a spojí ich s aktivitami spoločnosti Unikredit, ktorá poskytovala spotrebiteľské úvery. Telean Investments bude prostredníctvom Spoločnosti pre podporu chudobných a chorých kontrolovať Drukos a riadiť činnosť jeho zdravých častí. Zisk z obidvoch holandských spoločností sa prevedie na "srdce" celého systému, anglickú spoločnosť BDV Depositors a použije sa na vyplatenie klientov BDV Drukos.
Aby noví majitelia Drukosu vyplatili klientov do 4 rokov, ako sa zaviazali, museli by ročne získať asi 1 mld. Sk. Z dostupných informácií vyplýva, že v roku 2001 dosiahla skupina Drukos čistý zisk vo výške asi 83 mil. Sk, konsolidovaný hrubý zisk bol necelých 730 mil. Sk. Znamenalo by to, že do roka by musela skupina svoj zisk alebo výrazne zvýšiť, alebo predať bonitný majetok a ohroziť tým ďalšie podnikanie. Oprávnene možno teda uvažovať o zmysle celej transakcie. Pre F. Mojžiša je to jednoduché: zbaví sa spoločnosti, zaťaženej povesťou nebankového subjektu (čo je v dnešnej situácii nadávka) a jej záväzkov, získa 400-tisíc (pretože predal spoločnosti dve) a má pokoj. Lenže čo má z takejto firmy kupujúci?
Ponúka sa jedno možné vysvetlenie: F. Mojžiš podporoval združenie občanov, ktorí boli poškodení nebankovými subjektmi, a predkladal im projekty, ako sa domôcť svojich peňazí. Toto združenie teraz žiada odškodnenie od štátu, lepšie povedané od Slovenských telekomunikácií (ST), kde je štát významným akcionárom. Operuje pritom pohľadávkou vo výške 5 mld. Sk, ktorú na združenie posunula spoločnosť Drukos. Pohľadávka vznikla na základe zmenky, ktorú v mene ST podpísal František Eke, a súvisí so známou kauzou Zlaté stránky, v ktorej si Ivan Matušík nárokuje voči ST pohľadávky astronomických výšok. Spor sa vlečie niekoľko rokov, existuje však rozhodnutie Najvyššieho súdu z 23. novembra minulého roku, podľa ktorého F. Eke nikdy nebol oprávnený konať v mene ST.
Takže aktivity združenia (ktoré navyše tvrdí, že má viac pohľadávok, vrátane tej vo výške 8 mld. Sk, ktorú od štátu vymáha F. Mojžiš za to, že sa nemohol zúčastniť na privatizácii bánk) by sa dali chápať ako tragikomické žartovanie na úkor postihnutých. Zaangažovanie zahraničných spoločností, pričom v Dozornej rade Unicomfortu pôsobí bývalý americký veľvyslanec v SE Ralph Johnson, však celej kauze dodáva vážnosť. Hraničí totiž so zmluvou o ochrane investícií -- a tam prestáva zábava.
Zaangažovanie zahraničných spoločností celej kauze dodáva vážnosť. Hraničí totiž so zmluvou o ochrane investícií -- a tam prestáva zábava.
StoryEditor