Ako ste len mohli?!

Po šesťdesiatich rokoch od vylodenia v Normandii sa okrem zásadného významu tejto operácie v dejinách hovorí aj o jej negatívnych stránkach. Spojenci možno nemuseli zabiť toľko civilistov pri bombardovaní pobrežných oblastí, nehovoriac o znásilneniach miestnych žien. Áno, to všetko je iste veľmi smutná pravda. A to, že sa o tom dnes hovorí, je len dobre. Hodnotenia historických udalostí, a nemusí ísť len o vojenské operácie, majú však často blízko k prísloviu o vojne, po ktorej je každý generálom.
Hodnotiť históriu dnešnými očami má svoje čaro, je to však zradné. Dnes sa často pýtame, ako mohli byť naši predkovia takí nerozhľadení či zadubení. Verili poverám, boli krutí, neboli citliví k deťom, menšinám či zvieratám. Zadubení sme však často práve my, keď sa pokúšame podsunúť im naše vedomosti a hodnoty, o ktorých nemohli mať ani tušenie a ktoré by možno ani nebrali vážne. Dnes sa nám verejné popravy zdajú kruté a zbytočné. Ako by sme to však vysvetlili ich účastníkom, ktorí ich brali podobne ako návštevu cirkusu? A čo by sme povedali našim potomkom, ktorí budú ako krutú hodnotiť trebárs súťaž o miss či politickú diskusiu? Určite by sme ich vysmiali.
Čo by bolo keby..., čo mal kto urobiť... a prečo to neurobil... Z dnešného hľadiska je to jednoduché: Vieme poradiť, vieme, ako sa mal kto správať, dokonca vieme aj to, čím sa mal riadiť a čomu mal veriť. Už len nájsť spôsob, ako naše, iste dobre mienené, rady oznámiť predchádzajúcim generáciám. Žiaľ pre nich a našťastie pre nás sa to nedá. Veď ako inak by sme si nad svojimi predkami udržali ten uspokojujúci pocit nadradenosti?