Princíp prenášania problémov

Predseda ANO by nemal do svojich problémov zaťahovať stranu, tvrdia stranícki odporcovia Pavla Ruska. Narážajú tým na množiace sa správy o vyšetrovaní káuz spojených s TV Markíza. Jedným z ich pozostatkov je séria trestných oznámení, ktoré na seba dávajú František Mojžiš s P. Ruskom. Rusko však tvrdí, že to nie sú jeho osobné problémy, ale problémy strany -- pretože on by problémy nemal, keby nebol v politike. Obidve tieto tvrdenia sú oprávnené. Pravdou totiž je, že hlavným "sponzorom" ANO je P. Rusko, jeho "stranícke príspevky" sa pohybujú v desiatkach miliónov. Výroky Róberta Nemcsicsa, že to považoval za výhodu, pretože tým strana získala nezávislosť od iných sponzorov, svedčia o politickej naivite -- pretože keď sa stane hlavným zdrojom príjmov strany jedna osoba, sú problémy (akékoľvek, od zdravotných až po kriminálne) tejto osoby nevyhnutne straníckym problémom. Zároveň možno povedať, že keby P. Rusko ostal šéfom TV Markíza, asi by naozaj nemal mnohé z problémov, s ktorými zápasí dnes. Pri moci, ktorú majú elektronické médiá, by si totiž nejeden z politikov dobre rozmyslel, či si to rozhádže s "tvorcom osobností". Pokus o zladenie pozície politika s pozíciou osoby, ktorá je stále vplyvná v mediálnej oblasti, je však asi príliš riskantný.
K problémom s koaličnými partnermi sa však pridávajú problémy vo vlastnej kuchyni. Z vnútra ANO sa čoraz častejšie ozývajú kritické hlasy -- po Branislavovi Opaternom sa ozval predseda žilinskej krajskej organizácie ANO Mikuláš Kačaljak a značné výhrady verejne prezentoval aj R. Nemcsics. Na druhej strane vidieť, že pozícia P. Ruska v strane je ešte stále dostatočne pevná, aby akýkoľvek pokus o rebéliu "zvnútra" prekonal, hoci možno nie tak hladko, ako to dokázal na májovom kongrese v Piešťanoch. Tu mu nechtiac pomohli koaliční partneri -- na predsedu, na ktorého smerujú útoky zvonka, sa predsa nestrieľa. Situáciu by mohla zmeniť, prípadne zvrátiť, pravdepodobne len jedna okolnosť: totiž žiadosť o zbavenie imunity, ktorá údajne v najbližších dňoch odíde do parlamentu. Diskusia v poslaneckom klube ANO, ktorá je naplánovaná na 17. augusta, by bola asi oveľa živšia, ako by predsedovi bolo milé. Jej vyústením by pritom mohol byť aj odchod niektorých členov do radov nezávislých poslancov. Skutočné lámanie chleba však zrejme nepríde v polovici augusta, ale až v septembri. Každý poslanec za ANO bude postavený pred dilemu: alebo bude hlasovať za novelu interrupčného zákona a vystaví stranu hrozbe vytlačenia z koalície, alebo urobí niečo iné. Potom síce ANO ostane v koalícii, ale s výrazne oslabeným postavením, rovnajúcim sa pozícii rohožky. Ak sa k tomu pridruží žiadosť o zbavenie imunity, tlak na poslancov ANO sa ešte zvýši. Až v tom momente bude aktuálny rýchly rozpad klubu ANO a presuny poslancov, hľadajúcich svoje nové politické pôsobisko. A zároveň budú musieť ostatné koaličné strany akútne riešiť otázku, čo ďalej.
Pretože P. Rusko nechcel ostať v pozícii "poťahovača drôtikov" v divadle zvanom politika, má problém a s ním aj celá ním stvorená a sponzorovaná ANO. Pretože ANO sa stala koaličnou stranou, problémy ANO sa stali problémom celej koalície. A pretože ide o vládnu koalíciu, niet čo závidieť ani občanom.