Americká stredná trieda je v úpadku

Mnoho geopolitických, socio-ekonomických, demografických aj sprisahanecko-demagogických teórií sa v priebehu uplynulých týždňov vyrojilo nad pôvodom a šedou eminenciou protestov na Wall Street. Niekto hovorí o šírení arabskej jari (leta, jesene), niekto o kampani financovanej miliardárom Georgeom Sorosom (a´la útok na britskú libru), niekto o protestoch zúfalých najchudobnejších Američanov.

Triezvejšia teória hovorí o konci trpezlivosti srdce rastu americkej ekonomiky - strednej triedy. Kto to je? Ako sa táto definícia posunula s trojročnou krízou? O koľko od pádu Lehman Brothers "priemerný Američan" prišiel a kde utrpel najviac?

Tvrdenie: Životný štandard Američana od začiatku zbierania dát pred zhruba päťdesiatimi rokmi nikdy nepadal tak prudko a tak dlho, ako je tomu v posledných troch rokoch.

Čísla:

1) Priemerný disponibilný príjem jednotlivca v USA klesol za tri roky o 1.315 USD. Prepad znamená menej zdrojov na výdavky - jedlo, bývanie, zábavu, dovolenky - menej pružnosti do ekonomiky. V politickej rovine sa to odráža v "Occupy Wall Street", vzostupu Tea Party alebo očakávanom tresku vo voľbách v budúcom roku. Od začiatku americkej recesie do tohtoročného júna (konca prvej polovice roka) je medián príjmu nižší o 9,8 percenta, uvádza štúdia Sentier Research, vychádzajúca z vládnych dát.

2) Bohatstvo Američanov, zložené najmä z hodnoty domov a zabezpečenie na starobu, kleslo.

3) Spotrebiteľská inflácia od polovice roku 2008 prispela ukrojením 3,25 percenta.

Disponibilný príjem na hlavu ako základný ekonomický indikátor životnej úrovne vrcholil na jar roku 2008 úrovní 33.794 USD po zdanení. Do 2Q11 klesol o 4 percentá na 32.479 USD. V prípade extrapolácie dlhodobého, normálneho tempa rastu disponibilného príjmu by sme v polovici roka 2011 mali byť nad 34 tisíc dolármi (+5%). Ďalší z indikátorov, Misery index, stojaci na kombináciou nezamestnanosti a inflácie, je najvyššie od roku 1983. Ten bol zotavovaním z krátkej prudkej recesie vyvolanej energetickým (ropným) šokom po iránskej revolúcii.

S uvedeným poklesom disponibilného príjmu zrejme nie je prekvapujúce, že podľa čerstvého prieskumu Marist Institute sa 64% Američanov obáva o schopnosť hradiť základné záväzky svojich rodín, celá tretina finančné problémy označuje za chronické. Soft indikátor hovoriaci, že výdavky jednoducho neporastú.

Zasiahnutá bola najmä stredná trieda a to najtvrdšie tam, kde skončili celé priemyselné komplexy a pracovné miesta sa trvale presťahovali do nižšej platovej úrovne (jeden zo základov budúcej lepšej konkurencieschopnosti). "Je to prirodzená evolúcia, ale ekonomika nikdy nemôže dosiahnuť 4% tempá rastu, ak sa middle CLAS stane dolnou strednou triedou," hovorí Joel Naroff z poradenskej NEA. Tento vývoj sa prelieva do uplatniteľnosti vzdelanie. Do zamietnutia uchádzačov o zamestnanie (bez vyslovených platových požiadaviek) sa udomácňuje termín "overqualified".

V predchádzajúcich rokoch boli americké domácnosti schopné pokles disponibilných príjmov kryť z nárastu hodnoty ich nehnuteľností a ďalších aktív. Teraz už nie. Od konca roku 2007 celkové imanie Američanov kleslo o 5,5 bilióna dolárov, viac ako 8,6 percenta.

Horné jedno percento Američanov vlastní 50% všetkých cenných papierov a zhruba 40% na ďalších formách celkového bohatstva. U strednej triedy oveľa väčšie, váhu ich životného postavenia hrá ich nehnuteľnosť. Zhoršenie ich situácie preto pomôže objasniť nasledujúce číslo: Americké nehnuteľnosti od konca roka 2007 stratili 4,7 bilióna dolárov hodnoty. Na priemere je to -22 percent. V Arizone napríklad viac ako polovica všetkých majiteľov domov žije v nehnuteľnostiach, ktoré nestoja za to, za čo boli nadobudnuté. Náklady na škody spôsobené sekundárnymi hypotekárnymi papiermi, ak mali by ich banky socializovať, sa odhadujú na jeden bilión amerických dolárov. 10 miliónov hypoték padlo, štyri roky po kríze ceny nehnuteľností ďalej klesajú. Nie je to tak dlho, čo index S & P 500 uzavrel na hodnote na chlp rovnakej, ako pred pádom Lehman Brothers. Od roku 1999 je na cenovej báze nižšej o približne 17 percent (+3% vrátane výnosov z dividend).

Aj to ilustruje rozdiel vo vývoji bohatstvo horného percenta v kontraste so strednou triedou. Kto je vlastne v USA middle class? O divergenciu medzi postavením jej a najvyššieho jedného percenta dávno pred krízou roku 2008 napovedá pripojený graf.

Úplne bez zaujímavosti nie je nákupný podiel na celkovom bohatstve v súčasnej kríze 2008-2011 (-?) A Veľkej depresii.

Vráťme sa k tomu, kto je v americkej ekonomike strednou triedou a jej postavenie. Kým disponibilný príjem priemerného Američana nerastie, u horného jedného percenta sa za posledných 20 rokov do krízy roku 2008 zvýšil o plných 33 percent. Kým ešte v roku 2008 siahala hranica strednej triedy až k príjmom 380 tisíc dolárov ročne na jednotku (domácnosť), program daňových úľav prezidenta Obamu v roku 2010 obsahoval už strednú triedu ohraničenú zhora 250 tisícmi dolármi.

Príjmové kritérium je pre vymedzenie strednej triedy najčastejšie. S líniou však významne pohnú iné prístupy. Pri rozložení celku 20-60-20 bohatých-stredných-chudobných už dostaneme strednú triedu USA vymedzenú ročným príjmom na domácnosť 25-100 tisíc dolárov. Medián roku 2008 podľa USCensus Bureau je 52.175 USD. Iná definícia, cez vzdelanie, vymedzuje strednú triedu ako profesionálov (odborných pracovníkov) a stredný manažment so zárobkom často nad 100 tisíc dolárov, celkovo nad mediánom ročne a vysokým vzdelaním. Takých je vraj 45% populácie. Slovníky hovoria o "skupine medzi robotníkmi a hornou triedou vrátane profesionálov a strednej a nižšieho manažmentu". Tu vidíme tie, u ktorých práve hodnota nehnuteľností robia zásadnú časť ich bohatstva a na ktoré tiež nezamestnanosti a vyššie popísaná "pracovná evolúcia" dopadla najvýraznejšie. Ak šéf emitenta kreditných kariet American Express vo výsledkoch za 3Q11 uviedol, že jeho biznis rastie a morálka je vynikajúca, proti masovým konkurentom (Visa, Mastercard) asi ešte na dlhšiu dobu bude sám. Medzi užívateľmi aj jeho klienti patria jednoznačne k upper class.