Aká je pravdepodobnosť, že budeme úspešní? (komentár)

Oproti súčasnosti bývalo kedysi investovanie hračkou. Väčšina ekonómov, analytikov aj investorov sa zhruba zhodovala na najpravdepodobnejšom scenári vývoja - dajme tomu 3% rastu HDP a 2% inflácii. Bolo to tiež "plus mínus autobus", išlo však skôr len o ten malý, čo vozí turistov po meste.

Diverzifikované portfólio, sem tam nejaká stávka na firmu, ktorá sa nám páčila viac ako zvyšku. K tomu pár extrémistov, ktorí slúžili na pobavenie, keď popisovali prichádzajúce krízy a krachy.

Dnes sa nám situácia v základe zmenila tak, že tu v podstate s rovnakou pravdepodobnosťou máme niekoľko scenárov, ktorých rozpätie je vskutku extrémne. V eurozóne môžeme napríklad s 25% pravdepodobnosťou predpokladať absolútny chaotický rozpad eurozóny (t.j druhú a globálne Veľkú depresiu), organizovanú reštrukturalizáciu a možno odchod nejakých krajín z únie (t.j. možné rýchle spamätanie sa ekonomiky a trhov po prvom šoku), pomalé posúvanie sa vpred so šafránovým dávkovaním pomoci zo strany ECB, či zmŕtvychvstanie dobrej nálady, ktorá sebanaplňujúcim sa proroctvom prinesie rally.

Čo je na tomto príklade krásne, je to, že môžeme preskakovať z jedného očakávaného scenára na druhý (všetky majú 25% pravdepodobnosť), akcie môžu tu prudko posilňovať, tu oslabovať, a pritom sa nedeje nič nelogické. A navyše je tu to sebenaplňující sa proroctvo, fungujúce najmä v extrémoch. Ak napríklad príde dobrá nálada, klesnú spready vládnych dlhopisov, ožije medzibankový trh, akcie porastú, banky sa budú môcť financovať z trhu ... Čím dlhšie teda na nejakých 25% sedíme, tým viac rastú.

To, že sa nám pravdepodobnostné rozloženie výrazne sploštilo, je, myslím, evidentné. Situácia je však, samozrejme, zložitejšia než uvedený príklad - ako čo sa týka odhadovaných scenárov, tak ich pravdepodobnosťou. Zaujímavé je v tejto súvislosti pozorovať rôzne polarizácie. Príkladom sú "investori vs. ekonómovia ".

Stratég Nomury pred časom uvažoval o rozdieloch medzi scenármi ekonómov a tým, čo hovoria trhy. Tie sú podľa neho spôsobené aj tým, že ekonómovia berú za základ stredný - najpravdepodobnejší scenár, zatiaľ čo trhy vážený priemer. Ak teda máme napríklad dva scenáre: dvojpercentný rast s 60% pravdepodobnosťou a dvojpercentný pokles so 40% pravdepodobnosťou, ekonómovia budú hovoriť o tom prvom. Trhy však budú ocenené len na 0,4% rast.

Mňa však na uvažovaní ekonómov vs. investorov zaujala najmä téma inflácie (od ktorého sa odvíja veľká časť všetkého ostatného). Situácia bola a v menšom meradle je taká, že zatiaľ čo snáď väčšina investorov varovala pred hyperinfláciou, ekonómovia sa držali oveľa viac pri stene a aj napriek nízkej sadzbe a QE varovali pred defláciou. Vývoj zatiaľ dáva za pravdu tým druhým. Teda tým, ktorí neoperovali len so selektívnou pamäťou, ale aj s premennými ako je obrat peňazí v ekonomike a peňažný multiplikátor. Že by tie modely predsa len na niečo boli? Uvidíme, kto sa bude smiať naposledy.

Keď už sme pri tých pravdepodobnostiach (a 25%), skúste si nasledujúcu hračku. Otázka na tabuli (tuším, že od G. Mankiwa) znie: Ak vyberiete odpoveď na túto otázku náhodným spôsobom, aká je pravdepodobnosť, že budete úspešní?

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.