Zlatý štandard by dal zbohom tlačeniu peňazí

Po tridsiatich rokoch sa myšlienka opätovného zavedenia zlatého štandardu vracia do hlavného prúdu americkej politiky spolu s presvedčením, že cestu späť k prosperite si nie je možné vytlačiť cez Fed.

Možnosť zavedenia priameho puta medzi hodnotou dolára a zlata, ktoré sa v Spojených štátoch rozťalo už v roku 1971, chce teraz preskúmať osobitný výbor americkej republikánskej strany. Podobné iniciatívy boli pritom naposledy hlasno počuť na začiatku osemdesiatych rokov za prezidenta Regana. Republikánska kongresmanka Marsha Blackburn pôsobiaca na čele pracovnej skupiny strany pre novembrové voľby v USA uviedla pre Financial Times, že návrh na vznik komisie, ktorá si okrem zlatého štandardu ďalej tiež posvieti na menovú politiku americkej centrálnej banky, má už jej strana hotový a bude prijatý tento týždeň na konferencii vo floridskom Tampa Bay.

Zlatý štandard je menový systém, v rámci ktorého môže centrálna banka tlačiť nové peniaze len do výšky zodpovedajúcej hodnote vlastných zlatých rezerv. Mena je teda krytá zlatom a centrálna banka by mala byť v tomto systéme schopná kedykoľvek bankovky za daného kurzu za zlato vymeniť. Spojené štáty používali zlato ako základ pre ocenenie amerického dolára asi 180 rokov, ako prezident Richard Nixon v rámci ropnej krízy na začiatku sedemdesiatych rokov rozhodol túto prax ukončiť.

Stop tlačeniu dolárov

Faktické zavedenie zlatého štandardu by pre americkú centrálnu banku znamenalo koniec možnosti stimulácie najväčšej ekonomiky sveta skrze ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky nákupy aktív. Ďalšie peniaze by totiž nebolo možné púšťať na trhy bez toho, aby sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšili aj zlaté rezervy americkej centrálnej banky. "Medzi republikánmi aj v celých Spojených štátoch rastie presvedčenie o tom, že cestu zo súčasnej krízy späť k prosperite si nie je možné vytlačiť," opísal aktuálnu verejnej mienky pre denník Financial Times Sean Fieler, predseda predstavenstva konzervatívnej skupiny American Principles Project, ktorá je zástancom návratu USA späť k zlatému štandardu.

Na druhej strane však obavy z dopadu neriadeného tlačenia ďalších a ďalších peňazí centrálnou bankou strácajú na sile tvárou v tvár pohľadu na vývoj cenovej hladiny v Spojených štátoch. Medziročná zmena indexu spotrebiteľských cien meracia infláciu držala menová politika Fedu posledné tri dekády relatívne na uzde. Zato cena zlata, ktoré najmä v krízových časoch získava na lesku vďaka vidine uchovania hodnoty bohatstva, len za poslednú dekádu v dolárovom vyjadrení vyletela o 500 percent.

Vývoj inflácie v USA

Vývoj ceny zlata (USD / unca)

Obmedzenie schopnosti americkej centrálnej banky reagovať na vývoj v ekonomike, ktoré by so sebou republikánmi zvažované zavedenie dolárového štandardu prinieslo, by okrem voľnejšieho pohybu inflácie znamenalo aj umožnenie vyššej cyklickosti americkej ekonomiky, ktorú by už podľa potreby toľko nepodporovala alebo nebrzdila menová politika. To by sa samozrejme, prejavilo aj na akciovom trhu, pretože ceny akcií majú v ideálnom prípade zachytávať očakávaný vývoj ekonomiky v nasledujúcich kvartáloch.

"Je to absolútne nezmyselný a absurdný nápad, ktorý by dnes rozhodne nefungoval," komentoval pre CNBC úvahy republikánov Ralph Silva, šéf výskumnej spoločnosti Silva Research.

Svetová ekonomika podľa neho urobila od roku 1971 obrovský skok, a to aj v oblasti zadlžovania, nie je preto možný návrat späť k zlatému štandardu, ktorý bol zrušený práve kvôli neschopnosti americkej vlády kryť svoje deficity zásobami zlata. "Odvtedy sa však tieto deficity zvýšili exponenciálne, a preto by to teraz už vôbec nemohlo fungovať," dodal Silva s tým, že by nebolo možné účinne riadiť ani infláciu ani fiškálnu politiku, a navyše nie je vôbec isté, že by sa na svete našiel dostatok zlata na pokrytie súčasnej úrovne dlhu Spojených štátov.

Rozloženie síl vo svete

Posledné dáta World Gold Council z tohto týždňa popisujúce rozdelenie svetových rezerv zlata v celkovom objeme asi 30 900 ton ku koncu prvého polroka prisudzujú najväčšie zásoby žltého kovu Spojeným štátom (8 133 ton). Druhú priečku má vďaka 3 395 tonám zlata Nemecko, Medzinárodný menový fond je tretí s 2 914 tonami zlata.

Nasleduje Taliansko (2 451 ton), Francúzsko je piate s 2 435 tonami pred Čínou sa 1 054 tonami, Švajčiarskom s 1 040 tonami, Ruskom s 918 tonami a Japonskom sa 765 tonami. Prvú desiatku uzatvára Holandsko, ktoré drží zlaté rezervy o váhe 612 ton.

(Zdroj: AP, CNCB, Financial Times, Bloomberg, World Gold Council, ČNB)