Žijeme v čase, ktorá je ovplyvnená predchádzajúcou finančnou krízou. Dvojica Reinhart - Rogoff už skôr varovala, že oživenie bude pomalé. Podobne som robil ja, aj keď nie na základe takej miery detailného výskumu historického vývoja. Ten nám dal za pravdu, hoci stále môžeme zaznamenať veľa zmätení ohľadom toho, čo nám skutočne hovorí. Konkrétne panujú nejasnosti týkajúce sa rozdielu medzi tým, či je niečo obvyklé a či je to nutné. Nejde totiž o dve rovnaké veci.
Moja interpretácia historických dát je nasledujúca: Finančná kríza za sebou necháva vysoké zadlženie súkromného sektora, v Spojených štátoch to tak bolo najmä u domácností. Tie boli donútené obmedziť svoje výdavky a prirodzená úroková sadzba, ktorá je konzistentná s plnou zamestnanosťou, prudko klesla. V prípade veľmi silných kríz klesá dokonca pod nulu. Konvenčná monetárna politika nesie obyčajne väčšinu tiaže ekonomickej stabilizácie, ale v takom prípade už nemá potrebné nástroje. Môžeme teda použiť mimoriadnu fiškálnu stimuláciu alebo nekonvenčnú monetárnu politiku, ktorá zníži úrokové spready alebo zvýši inflačné očakávania. V minulosti však k takýmto krokom zvyčajne nedochádzalo, alebo aspoň nie v dostatočnej sile. Prečo? Kvôli politike, intelektuálnemu zmäteniu, neochote robiť nezvyklé kroky či nemiestnym obavám.
Na to, aby bola vykonaná nekonvenčná monetárna alebo fiškálna politika, je treba oveľa viac zhody ako na zníženie sadzieb. Len málo krajín má potrebnú mieru jednoty a jasného pohľadu na situáciu. Ukazuje sa tak, že na ukončenie Veľkej depresie bola potrebná vojna. Z ekonomického hľadiska nie sú výdavky na zbrojenie ničím výnimočným. Z politického hľadiska bolo potrebné, aby prišiel Hitler a až potom padli obvyklé námietky proti stimuláciu. Ak teda tvrdíme, že po finančných krízach obyčajne prichádza dlhé obdobie útlmu a zároveň požadujeme okamžité ukončenie súčasnej depresie, nie je to nekonzistentný prístup. Máme k dispozícii jednoduché politické nástroje, ktoré by mohli ukončiť depresiu. Problém spočíva v tom, že politici opäť váhajú s ich použitím.
Určité zmätenie potom panuje aj ohľadom dopytu a ponuky. Znovu a znovu počujeme, že sa nemôžeme vrátiť späť do roku 2007, pretože to bol rok ovplyvnený bublinou. Čo však taká bublina je? Je to situácia, kedy niektorí ľudia míňajú príliš veľa a pri nich skutočne nemôžeme čakať návrat k pôvodnému stavu. Ale ostatní ľudia môžu míňať viac a ekonomika by v takom prípade netrpela nedostatočným dopytom. Larry Summers v tejto súvislosti hovorieval, že prasknutú pneumatiku nemusíme nahustiť dierou. Zadlžené domácnosti v USA musia teraz skutočne míňať menej. Opak však platí o vláde a v podstate neexistuje dôvod, prečo by sa agregátny dopyt musel nachádzať nízko preto, že sa v minulosti niektoré subjekty správali nezodpovedne.
Neustále tiež počujeme "štrukturálne" argumenty o tom, že vysoká nezamestnanosť bude dlhodobá, pretože aj proces premeny zamestnancov zo stavebníctva na zamestnanca priemysle je dlhodobý. Pohľad na trh práce však ukazuje, že straty pracovných miest nie sú sústredené v jednom sektore, ale idú naprieč celou ekonomikou. A je tu aj nasledujúca otázka: Ak presun zamestnancov medzi sektormi sprevádza vysoká nezamestnanosť, ako to, že tu nebola aj počas bubliny? Vtedy totiž tiež dochádzalo k podobnému posunu smerom k sektorom nafúknutým bublinou. Zmysluplnú odpoveď som nikdy nepočul.
Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: Wall Street priznáva: Treba platiť vyššie dane |
Zaujímavým prípadom je vývoj v rokoch 1929 - 1933. Po vtedajšej finančnej kríze totiž prišiel veľmi rýchly rast. Nezamestnanosť síce zostávala vysoko, ale aj tak sa musíme pýtať, prečo sa dosiahlo tak rýchleho oživenia. Moja teória, ktorá nevylučuje iné vysvetlenie, znie takto: Politika počas krízy bola veľmi zlá, bankový systém skolaboval. Následné oživenie finančného systému umožnilo rýchly rast, aj keď k plnému zotaveniu ekonomiky kvôli vysokému dlhu súkromného sektora nedošlo.
V rokoch 2007 - 2009 boli však banky zachránené, čím sme sa vyhli ich kolapsu. Zároveň však nedošlo k takému rýchlemu oživeniu. Jedným z dôkazov podporujúcich tento pohľad je to, že peňažná ponuka v rokoch 1929 - 1933 prudko klesla. Podobne hovorí vývoj dlhopisových spreadov. Podľa nich boli problémy v 30. rokoch oveľa väčšie a dlhodobejšie ako dnes. Návrat k finančnej stabilite tak predstavoval väčší skok. Uvedené tiež ukazuje, ako naivné je merať oživenie pohľadom na vývoj od dna recesie. Potom totiž platí, že čím horšia je počiatočná reakcia na krízu, tým lepší výsledok.
Paul Krugman
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz