Americkému priemyslu sa podarilo získať späť časť svojej konkurencieschopnosti a do určitej miery zastaviť migráciu tovární do zahraničia. Pomáha mu k tomu bridlicová revolúcie, vďaka ktorej výrobcom v rade odvetví klesli náklady na energie, rast miezd v Číne, ale aj tvrdý tlak na mzdy doma. Tie ani nedržia tempo s infláciou a od mája 2009 v reále klesli o 3%. Priemerné platy v ekonomike ako celku pritom po započítaní inflácie klesli len o 1%.
Z hľadiska zamestnanosti industriálna produkcia v najväčšej ekonomike sveta ťažko krvácala 12 rokov až do roku 2010, kedy sa počet pracovných miest prepadol na najnižšiu úroveň od roku 1941, v čase začiatku mobilizácie zdrojov pre druhú svetovú vojnu. Medzi rokmi 2010 a 2012 vyvolal veľké nádeje prírastok 500 tisíc priemyselných miest na celkových približne 12 miliónov. Prezident Barack Obama dokonca hovoril o "priemyselnej renesancii". Tento rok však v priemysle prišla stagnácia, aj keď ekonomika ako celok (bez poľnohospodárstva) zaznamenala 1,1% rast zamestnanosti.
Okrem počtu pracovných miest stojí podľa ekonómov za to zamerať sa na ich kvalitu. Sektor, ktorý predtým platil za oporu strednej triedy, svojich zamestnancov posúva do nižších úrovní. Odbory a ich spojenci bijú na poplach. Priemyselné podniky ale v prísnej mzdovej disciplíne vidia jediný spôsob, ako udržať výrobu v Spojených štátoch.
Štatistiky Americkej asociácie priemyselných výrobcov (MAPI) dokladajú, že priemyselná základňa Spojených štátov v posledných 15 rokoch dostala ťažko na frak, najmä od Číny. Kým americký podiel na globálnom exporte priemyselných výrobkov klesol z 19% v roku 2000 na 11% v roku 2011, Čína v rovnakom období mohutne posilnila - zo 7% na 21%. Priemysel v EÚ stratil len mierne - z 22% na 20%. Od roku 2000 v americkom priemysle vinou globalizácie, technologického pokroku a finančnej krízy zmizlo 5 miliónov pracovných miest.
Obrat v posledných štyroch rokoch analytici pripisujú väčšej konkurencieschopnosti, vyplývajúcej zo stláčania nákladov a tiež vyššej produktivite. Tá sa v poslednom kvartáli dostala na najvyššiu úroveň od 2Q08. Septembrové dáta o priemyselnej produkcii boli najlepšie od februára 2008. Solídna výkonnosť sa prejavuje aj výsledných údajoch. Zisky po zdanení vlani v priemysle dosiahli rekordných 289,1 mld USD, čo predstavuje trojnásobok oproti roku 2009. Priemyselný subindex S & P 500 sa od svojho dna odrazil o viac než 200%, čím výrazne prekonal celý široký index.
Údaje z trhu práce v porovnaní s korporátnymi ziskami pôsobia ako z inej planéty. Priemerná hodinová mzda v priemyselných odvetviach v októbri síce dosahovala 24,56 USD, ale prémia voči všetkým zamestnancom v ekonomike sa za posledné štyri roky scvrkla z 3,9% na 1,9%. Na chabý vývoj platov dolieha dvojstupňový systém odmeňovania, v rámci ktorého začínajúci alebo noví zamestnanci zarábajú výrazne menej ako ich skúsenejší kolegovia. Silne tiež pôsobí trend presunu tovární do južných štátov USA, kde nemajú takú moc odborové zväzy.
Od konca poslednej recesie v júni 2009 vzniklo v južanskom Tennessee viac než 18 tisíc priemyselných pracovných miest, severnejšie položené New Jersey ich medzitým 17 tisíc stratilo. Zamestnanci tovární v Tennessee si v priemere zarobia 55 tisíc USD ročne, čo výrazne zaostáva za ročným platom 76 tisíc USD, ktorý domov nosia ich kolegovia z New Jersey.
Podobná situácia panuje v ďalších južanských štátoch, patriacich k najmenej odborovo organizovaným. V Južnej Karolíne, kde je v odboroch len 4,6% zamestnancov, si pracovníci montážnej prevádzky firmy Boeing zarobia v priemere 17 USD za hodinu. Skúsenejší mechanici v továrni Boeingu v Everett v štáte Washington poberajú hodinovú mzdu 27,65 USD. Spoločnosť Neutex Advanced Energy Group si nedávno dojednala dohodu s odborovým zväzom elektrikárov, podľa ktorej bude produkcia LED diód premiestnená z Číny do texaského Houstonu. Hodinová mzda 200 nových elektrikárskych pozícií v štáte, v ktorom je v odboroch len 6,8% zamestnancov, bola stanovená na 14 USD.
"To, čomu sa hovorí oživenie priemyslu, je do veľkej miery zotavenie ziskovosti. Je to dobré pre spoločnosti a akcionárov, ale nie nevyhnutne pre zamestnancov,"tvrdí Dean Baker z washingtonského výskumného centra financovaného odbormi a súkromnými nadáciami.
Pracovné miesta v priemysle si pritom užívajú žiaru reflektorov, o ktorej si ďalšie sektory ako napríklad maloobchod môžu nechať len zdať. Obamova snaha o podporu priemyselných odvetví však zatiaľ vychádza do stratena. Národná exportná iniciatíva, ohlásená v roku 2010, si za cieľ vytýčila vytvoriť 2 milióny nových miest a zdvojnásobenie exportu, a to s pomocou lacných úverov pre malé a stredné podniky a ďalších nástrojov. Po troch rokoch sa stanové méty zdajú nedostižnejšie než predtým. Tento rok vo februári prezident prišiel so štvorbodovým revitalizačným plánom, ktorý zahŕňal zníženie korporátnej dane pre priemyselné podniky z 35% na 25%. Implementácia daňovej legislatívy však viazne v rozdelenom Kongrese.
(Zdroje: Bloomberg, YahooFinance, WSJ)