To posledné, čo sme potrebovali, bola kríza v krajine, ktorá čelí politickým problémom. Priamy vplyv vývoja v Turecku na globálnu ekonomiku nebude veľký, pretože jeho ekonomika zodpovedá svojou veľkosťou ekonomike Los Angeles. Objavuje sa však to obávané slovo "nákaza". Teda ten druh nákazy, ktorý sa pred rokmi preniesol z Thajska na celú Áziu či nedávno z Grécka na Európu. Dnes sa všetci boja toho, že sa nákaza prenesie z Turecka na nové trhy. V mnohých ohľadoch je súčasný vývoj povedomý a obavy budí práve to, prečo sa musia neustále opakovať podobné krízy? Navyše sa zdá, že čas medzi nimi sa čoraz viac skracuje a každá ďalšia kríza je horšia ako tá predchádzajúca. Čo sa deje?
Než sa dostaneme k Turecku, pozrieme sa krátko na históriu finančných kríz. Celú jednu generáciu po druhej svetovej vojne bol svetový finančný systém podľa našich merítok v podstate bez kríz. Pravdepodobne to tak bolo preto, že štáty uplatňovali obmedzenia na cezhraničný tok kapitálu a medzinárodné pôžičky boli teda obmedzené. Na konci 70. rokov ale prišla deregulácia a rastúca agresivita bánk viedla k prudkému rastu pôžičiek do Latinskej Ameriky. Potom prišiel rok 1982 a kríza, po ktorej nasledovala dekáda ekonomickej stagnácie.
Latinská Amerika sa nakoniec vrátila k rastu, aj keď Mexiko si v roku 1994 prešlo škaredým kolapsom. Väčšia verzia predchádzajúceho scenára sa ale následne dostavila v Ázii: Obrovský príliv peňazí, po ktorom nasledoval kolaps trhov a ekonomický prepad. Niektoré z ázijských ekonomík sa zotavili rýchlo, pri investíciách ale k plnému zotaveniu nikdy nedošlo a to isté platí o raste. Pred niekoľkými rokmi nastala rovnaká situácia v Európe, kde tiekli peniaze do Grécka, Španielska a Portugalska.
Základný vývoj bol vždy rovnaký, zhoršujú sa dôsledky kríz. Počas mexickej krízy klesol reálny produkt o 4%, v Indonézii v rokoch 1997-1998 klesol o 14%, v Grécku o 23%. Prichádzajú teraz ešte horšie krízy? Fundament je pomerne upokojujúci, pretože najmä Turecko má nízky dlh, podniky si síce v zahraničí požičiavali veľa, ale celková situácia nevyzerá tak zle. Avšak tie isté sily, ktoré hnali peniaze do tejto krajiny, robia zraniteľnou celú svetovú ekonomiku.
Ekonómovia sa teraz intenzívne hádajú o to, či čelíme nebezpečenstvu dlhodobej stagnácie. Tú môžeme opísať ako stav, keď počet ľudí, ktorí chcú sporiť, prevyšuje objem ziskových investícií. Ak je to tak, potom sa snažíme minúť menej, než koľko si zarábame. Výdavok jedného ale predstavuje príjem druhého a výsledkom tejto snahy je prepad ekonomiky. Druhou možnosťou je to, že investori v snahe nájsť ziskové investície začnú klamať sami seba a peniaze tečú do pochybných projektov. Príkladom sú napríklad nekvalitné pôžičky poskytnuté rozvíjajúcim sa ekonomikám. Tie im môžu krátkodobo pomôcť, nakoniec sa ale investori musia pozrieť pravde do očí, tok peňazí vyschne a prichádza kríza.
Ak tento opis skutočne sedí (a ja sa domnievam, že áno), súčasná svetová ekonomika je odsúdená k opakujúcim sa bublinám a depresiám. Skutočným problémom nie sú krajiny ako Turecko, Južná Afrika, Rusko, Maďarsko a ďalšie. Je ním to, že bohaté ekonomiky ako USA, eurozóna a ďalšie nevyriešili jadro svojich problémov. Súkromný sektor chce príliš sporiť a málo investovať, tieto krajiny ale sledujú politiku úspor, ktorá depresiu prehlbuje. Dlhodobo vysoká nezamestnanosť navyše zhoršuje aj dlhodobý výhľad a teda aj ziskovosť investičných projektov.
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz