Vo filme "Star Trek II: Khanov hnev" umiestni geniálny ničomník parazita do ľudských mozgov a následne ľudí s jeho pomocou ovláda. Khan mohol byť ekonóm rakúskej ekonomickej školy. Ak na jej zástancu niekto narazil v diskusiách na internete, dobre vie, o čom hovorím. Ich pohľad na svet je ako nejaký červ, ktorý ovplyvňuje zmýšľanie mnohých ekonómov i širšej verejnosti. Možno aj ty, drahý čitateľ, si jeho obeťou. Pozná sa to jednoducho. Ak si nakazený, začneš veriť nasledujúcemu:
Fed a jeho tlačenie peňazí sú obrovským vládnym komplotom, ktorý má za cieľ pomôcť veľkým bankám. Ceny na trhu tovarov rastú oveľa rýchlejšie, než by sa ktokoľvek mohol domnievať. "Inflácia" v skutočnosti znamená tlačenie peňazí, na raste cien nezáleží. Toto tlačenie peňazí nemôže ekonomike nikdy prospieť. A akademická ekonómia je tiež sprisahaním, ktorá má za cieľ s použitím matematických nezmyslov kryť chrbát vláde a jej pokusom o dotovanie veľkých bánk.
Väčšina podobných názorov je v priamom rozpore s tvrdými dátami a ak ich niekto zastáva, ide prakticky o priamy dôkaz toho, že nie je v kontakte s realitou. Roky 2011 a 2012 boli pre zástancov rakúskej školy niečo ako brieždenie pre upírov. Bolo fascinujúce sedieť a sledovať, ako sa krútia a vzdychajú pod tlakom reality. Masívne tlačenie peňazí centrálnou bankou nevyvolalo prudký rast cien, čo rozdrvilo centrálny pilier ich pohľadu. Kľúčový moment prišiel vo chvíli, keď David Henderson z Naval postgraduate School porazil v stávke týkajúcej sa inflácie predného zástupca "Rakúšanov" z Ludwig von Mises Institute Roberta Murphyho.
Ako sa s týmto útekom reality Rakúšania vysporiadali? Najskôr sa snažili realitu popierať: "Videl si niekedy ceny toho či onoho?" To bola typická otázka vyznačujúca, že inflácia je v skutočnosti oveľa vyššia, než ukazujú vládne štatistiky. Spomínali napríklad shadowstats.com, kde sa tvrdí, že vládne výpočty vedú k veľkým chybám. Realita ale nepovolila a mimovládne organizácie Billion Price Project uštedrila inflačným konšpiračným teóriám tvrdú ranu. Vládne čísla sú pravdivé a ceny skutočne nijako rýchlo nerastú. Ďalším ťahom Rakúšanov boli pokusy o zmenu definície reality. Začali tvrdiť, že inflácia neznamená rast cien, ale rast monetárnej bázy. QE teda síce nevyvolalo infláciu, ale to nevadí, pretože samo o sebe je infláciou. Tu boli v bezpečí, pretože infláciu si môže konieckoncov každý zadefinovať podľa ľubovôle. Ale ľudia už začali tušiť, že tu niečo nehrá.
Ďalšia rana prišla s prepadom ceny zlata. Tento kov je pritom pre rakúsku školu jedným z hlavných pilierov. Podľa nej predstavuje slobodu od vlády. A pretože táto škola mieša politiku a ekonómiu rovnako, ako čínske firmy bez škrupulí miešajú melanín a mlieko, rast cien zlata pre ňu znamená triumf dobra nad zlom. Ten mal ale skôr čo robiť s nákupmi centrálnych bánk, klesajúcimi sadzbami a špekulácií. Červ rakúskej ekonómie sa však zahlodává stále hlbšie a aj ja si tak občas vypočujem, že som skorumpovaný hovorca veľkých bánk a vládnych mocipánov. Mimochodom, ak to neviete, Milton Friedman bol veľkým zástancom tlačenia peňazí ako nástroja boja s depresiou a o rakúskej škole sa niekedy vyjadroval veľmi kriticky. Bol pritom tiež veľkým zástancom slobodného trhu.