Všetky ekonomické dáta je dobré vnímať ako výnimočne nudnú science fiction. Pri Číne ide ale o ešte väčšiu fikciu než kde inde. Ak k tomu pridáme tajnostkársku vládu, neexistujúcu slobodnú tlač a obrovskú veľkosť tejto krajiny, je dosť ťažké vôbec prísť na to, čo sa v Číne skutočne deje. Posledné známky ale v žiadnom prípade omyl nepripúšťajú: Čína sa potáca v hlbokých problémoch. Nemyslím tým nejaké zakopnutia, ale samotný spôsob, ako táto krajina a jej ekonomický systém fungujú. Mohli by sme povedať, že jej ekonomický model narazil do Veľkého čínskeho múru a jedinou otázkou je to, o ako tvrdý náraz ide.
Prvé, čo si na čínskej ekonomike všimneme, je to, ako veľmi sa líši jej pomer spotreby a investícií od takmer všetkých ostatných krajín. Všetky úspešné ekonomiky smerujú časť svojich príjmov do investícií tak, aby zvýšili svoju budúcu spotrebu. V Číne sa ale zdá, že investíciami iba zvyšuje svoju budúcu schopnosť investovať. Je však nutné uznať, že proti nej stoja Spojené štáty, kde spotreba predstavuje 70% HDP. Pri Číne je tento pomer asi polovičný, takmer polovica HDP je investovaná.
Ako je to vôbec možné? Čo drží spotrebu tak nízko a investície tak vysoko bez toho, aby sa dostavila rýchlo klesajúca návratnosť? Odpoveď je predmetom veľkej kontroverzie. Ja považujem za najrozumnejšie vysvetlenie na základe práce ekonóma W. Arthura Lewisa. Ten tvrdil, že v počiatočných fázach rozvoja obvykle nájdeme malý moderný sektor vedľa veľkého tradičného sektora, ktorý do seba nasáva prebytočnú pracovnú silu. Jej existencia umožňuje vysoké investície do nových tovární bez klesajúcej návratnosti. Zároveň drží celkovú úroveň miezd v ekonomike nízko. Čínsku spotrebu skutočne dusí to, že rodiny si siahnu len na malú časť príjmov generovaných rýchlym rastom. Časť z týchto príjmov totiž tečie smerom k politickým elitám, väčšina potom zostáva vo firmách, z ktorých veľkú časť vlastní štát. Pre nás je to čudný systém, ktorý však po niekoľko desaťročí skutočne fungoval. Teraz ale začína dochádzať lacná pracovná sila.
Malo by ísť o pozitívny posun, pretože mzdy rastú a bežní ľudia si začínajú užívať plody svojej práce. Zároveň je tu ale potreba pre dramatickú zmenu rovnováhy. Návratnosť investícií teraz prudko klesá a spotreba musí rýchlo rásť, aby ich nahradila. Otázka je, či tieto zmeny môžu prebehnúť dosť rýchlo na to, aby sa krajina vyhla škaredému prepadu. Pravdepodobnosť toho, že sa to nepodarí, je stále vyššia. Čína roky odkladala nevyhnutné zmeny, namiesto toho používala podhodnotenú menu a umelo lacné úvery. Čo súčasná situácia znamená pre zvyšok sveta? Na základe trhových hodnôt je čínska ekonomika stále len o málo väčšia ako ekonomika Japonska a dosahuje asi polovicu tej americkej či európskej. Bežne by sme jej teda nevenovali zas tak veľkú pozornosť. Dnes ale nie je bežná doba, pretože v rovnakej chvíli sa západné ekonomiky dostávajú do "Minského bodu", kedy prílišné zadlženie vyvoláva plošný útlm. Problémy Číny sú tým posledným, čo sme potrebovali.
Autorom je Paul Krugman.
Zdroj: NYTime
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz