StoryEditor

Dopyt má vyššiu cenu než zlato. Eurozóna to vie

01.05.2013, 17:15
Dopyt jadra eurozóny po automobiloch začína kopírovať vývoj na periférii.

Ukazovať si, ako neslávne je na tom Európa ekonomicky, má značne marginálny prínos. Aj napriek tomu sa to oplatí predviesť cez vývoj dopytu a predaje automobilov. Ten totiž ukazuje niektoré zaujímavé črty.

Graf sumarizuje vývoj registrácií nových vozidiel v krajinách jadra (modrou) a v periférnej päťke (indexovanej k prvému kvartálu 2007). Po prelome tisícročia prišlo s určitým ochladením svetovej ekonomiky aj ochladenie dopytu po automobiloch. Dopyt v jadre sa až do roku 2007 držal na pomerne stabilizovaných úrovniach, na periférii sa od roku 2003 zase zdvíhala a v roku 2007 dosahovala opätovné maximá. Po roku 2007 je dopyt v jadre dosť volatilný, trendom sa však stále držia úrovne dlhodobého priemeru a to až do roku 2012.

Ten prináša kľúčový zlom smerom nadol. Po niekoľkoročnom období vzdoru tak dopyt jadra začína kopírovať vývoj na periférii. Tam sa predaje medzitým dostali na nejakých 45 - 50% predkrízových predajov. Počas krízy roku 2008 bol pritom zaznamenaný "len" pokles o 30 - 40%, teraz v jadre o cca 20%.

Jadro teda vydržalo vzdorovať asi dva roky, nedávno sa zase špekulovalo o tom, či sa Nemecko môže od zvyšku eurozóny odtrhnúť. Po niekoľkých týždňoch nových dát sa však ručička váh prikláňa skôr k druhému táboru, v ktorom sídli napríklad banka Natixis. Ten poukazuje na to, že nemecká väzba na zvyšok eurozóny je stále príliš silná a domáci dopyt príliš slabý. K nemeckému "decouplingu" teda nedochádza a poukazuje na to aj prvý graf.

Nádej však zomiera posledná, čo potvrdzujú nasledujúce dva grafy. Prvý z nich rozdeľuje registrácie áut jadra na Nemecko, Francúzsko a Holandsko. Pri všetkých je zrejmý prepad, istú nádej, čo sa týka Nemecka, predsa len budí graf druhý. Je v ňom spotrebiteľská dôvera, ktorá vo Francúzsku a Holandsku ukazuje podobný vývoj ako pri registrácii, ale v Nemecku nie. Tam totiž došlo k určitému obratu.

Hlavnou hybnou silou kriviek v grafoch je komodita ekonomicky oveľa cennejšia ako zlato - dopyt. K jej prepadu významne prispela unáhlená reakcia na rozvíjajúcu sa krízu. Táto reakcia mala formu panického uťahovania. V dokonalom svete by bolo nahradené uťahovaním miernym, niekde možno dokonca miernou stimuláciou, všetko však kombinované s dôveryhodnou zmenou dlhodobej fiškálnej politiky. Teda prechodom na model, ktorý jednak utiahne očakávané budúce záväzky a hlavne bude sporiť počas boomov tak, aby počas recesie bolo z čoho brať.

Redakcia Patria.cz ďalej odporúča:

Banková únia si vyžiada zmeny v legislatíve

Zlato padlo na dvojročné minimum

Centrálne bankovníctvo nie je veda

Monetárna politika si prešla mnohými pochybeniami, trúfam si však tvrdiť, že v tejto oblasti je aj napriek poslednej kríze značný pokrok. Každopádne v porovnaní s ňou je oblasť praktickej fiškálnej politiky ďaleko vzadu. Pohľad takmer kamkoľvek (napríklad do Talianska, alebo k nám, alebo ...) ukazuje, že popísaný ideálny svet a plán je teraz ťažko dosiahnuteľný. Inak povedané, prudké fiškálne uťahovanie so všetkými jeho priamymi i nepriamymi dôsledkami (50% prepady ...) je vynútené tým, že nie sme schopní vytvoriť kredibilnú dlhodobú politiku. Čo to v jadre dôsledku znamená? Neveríme sami sebe, že dodržíme to, čo sme si sľúbili. V monetárnej politike sme už niekde na úrovni stredoveku, či dokonca ešte ďalej. Zároveň sme však fiškálnymi neandertálcami.

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.

Jiří Soustružník

Patria Online

Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-patrie, menuAlias = komentare-patrie, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
04. november 2024 19:21