V posledných rokoch dochádza k veľkým zmenám v rozdelení príjmov. Platí to o práci a kapitále a tiež o rozdelení príjmov medzi ľuďmi s nízkymi a vysokými príjmami. Táto rastúca nerovnosť má veľký dopad na celú spoločnosť, a to v mnohých oblastiach. Medzi jednotlivými krajinami sú síce rozdiely, ide ale o všeobecný a rozšírený jav.
O jeho príčinách sa živo diskutuje. Na začiatku nového tisícročia bol dôraz kladený najmä na technologický pokrok, ktorý zvyšoval dopyt po vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch. Takýto pokrok by tiež znamenal, že firmy, ktoré sú v danom odvetví prvé, budú zarábať obrovské peniaze. Príkladom je Google (564,99 USD, -0,27%), Facebook (64,15 USD, -0,54%) či Microsoft (41,6 USD, -0,19%). Výsledkom je posun príjmov od práce k ziskom.
Stredná trieda chudobnie
V poslednej dobe sa diskutuje o vplyve globalizácie. Keď bol význam krajín BRIC vo svetovej ekonomike malý, nevyvolával veľké posuny v relatívnych mzdách. V posledných dvoch desaťročiach ale tento význam rástol a tým sa zvyšuje aj vplyv na relatívnu mzdy. Vo vyspelých ekonomikách dochádza konkrétne k nasledujúcemu: Stredná trieda je zamestnaná na pozíciách, ktoré čelia intenzívnej globálnej konkurencii a sú tiež silne ovplyvnené automatizáciou. Dopyt po tejto práci klesá a znižuje sa teda prémia, ktorú títo ľudia zarábajú nad príjmami zamestnancov s nízkym vzdelaním. Trieda s vyššími príjmami má zvyčajne špecializované vedomosti a zručnosti, po ktorých je v technologicky vyspelých ekonomikách dopyt vysoký.
Skupina s nízkymi príjmami je potom väčšinou zamestnaná v oblasti služieb, ktoré nepatria do obchodovaného sektoru, teda nemôže byť importovaná z rozvíjajúcich sa ekonomík. Práca v tejto oblasti tiež nie je tak citlivá na technologické inovácie ako práca vo výrobe. Z hľadiska ekonomickej politiky je táto diagnóza výzvou. Skôr sa kládol dôraz na investície do ľudského kapitálu. Budúcnosť našich detí mala byť zabezpečená lepším vzdelaním. V súčasnosti to ale neplatí o všetkých. Klesá totiž návratnosť investícií do vyššieho vzdelania, avšak pri vysokoškolskom vzdelaní sa stále oplatí.
Minimálna mzda
Medzinárodný obchod a technológie ale nie sú jedinými príčinami rastúcej príjmovej nerovnosti. Štúdie ukazujú, že príčinou je pokles minimálnej mzdy, a platí to najmä o ženách, ktoré majú nižšie platy. Ukazuje sa, že pokiaľ nie sú minimálne mzdy nastavené príliš vysoko, ich zníženie má veľký dopad na príjmovú nerovnosť a relatívne malý vplyv na nezamestnanosť. Ako hrubé pravidlo pre ekonomickú politiku potom možno uviesť, že minimálnu mzdu by malo dostávať maximálne 4 percentá zamestnaných.
Ak by to bolo viac, zvyšovanie minimálnej mzdy by malo veľký vplyv na stratu pracovných miest. Toto pravidlo ale stojí len na nákupných rozdieloch medzi USA a Francúzskom. Stratégia zameraná na zníženie príjmovej nerovnosti cez zvýšenie minimálnej mzdy má dnes iba obmedzený priestor, pretože spomínané štyri percentá by boli dosiahnutá pomerne skoro.
Z hľadiska príjmovej nerovnosti je významné aj nastavenie celého trhu práce. Je možné, že jeho liberalizácia v 80. a 90. rokoch má negatívny dopad. Zvyšovanie flexibility trhu práce zvýšilo počet pracovných miest, od určitého bodu je ale z hľadiska celej spoločnosti prínos negatívny, pretože vyjednávacia sila sa posunula príliš na stranu zamestnávateľov. Napríklad Financial Times či The Economist tak vyjadrujú sympatie k návrhom na zvýšenie minimálnej mzdy v USA a jej zavedenie v Nemecku. Je pravdepodobné, že aj miera liberalizácie trhu práce má svoje optimum a možno, že niekde sme sa už dostali za neho.
Uvedené je výťahom z "Why does Inequality grow? Can we do something about it? ", Autorom je Coen Teulings.