Nerovnosť začína už od škôlky. Bohatí rodičia si môžu dovoliť venovať svojim deťom viac času a peňazí a tento rozdiel v posledných desaťročiach ešte narastá. Ekonómovia Greg Duncan a Richard Murnane odhadujú, že medzi rokmi 1972-2006 zvýšili bohatí rodičia v USA výdavky na aktivity detí, ktoré ich majú nejakým spôsobom obohatiť, o 151%. U chudobnejších rodín to bolo len o 57%. Nejde samozrejme len o peniaze. Bohatí rodičia hovoria so svojimi deťmi v priemere o tri hodiny za týždeň viac, a to je u malých detí veľmi dôležité. Deti z bohatých rodín tak vstupujú do škôlky oveľa lepšie pripravené a ich náskok sa časom nezmenšuje.
Ešte horšie je nasledovné: Chudobné deti, ktoré urobia všetko správne, si nepočínajú oveľa lepšie ako bohaté, ktoré všetko pokazia. Inak povedané, výhody a nevýhody sa nemenia v závislosti na snahe. Zjavné je to z toho, akí úspešní sú bohatí študenti, ktorí predčasne ukončia štúdium a študenti chudobní, ktorí školu dokončia. Príčinou sú sklenené stropy a sklenené podlahy. Bohaté deti môžu ísť pracovať do rodinnej firmy. Napríklad v Kanade tak robí 70% synov z bohatých rodín. Alebo majetok zdedia a ani v takom prípade nepotrebujú na zabezpečenie bohatstva diplom. Deti z chudobnejších rodín sú zase po štúdiách zaťažené dlhmi a môžu stále žiť v oblasti, kde nie je tak veľa príležitostí k dobrému zárobku.
Podľa Pew Research Center si pritom štvrtina Američanov myslí, že hlavnou príčinou príjmovej nerovnosti je tvrdá práca bohatých a lenivosť chudobných. Podobne zmýšľajú ľudia vo Veľkej Británii, či Ugande. Ako ukazuje nasledujúci graf, na opačnom konci spektra figurujú krajiny ako Taliansko, Grécko, India či Ukrajina. Tam sa iba asi 3 - 4% ľudí domnievajú, že za chudobu ľudí môže ich menšie pracovné nasadenie. V Nemecku zastáva tento názor 10% populácie.