Kľúčová sadzba Fedu sa nachádza už od konca roka 2008 na nule a analytici sa snažia odhadnúť, kedy sa situácia zmení. Konsenzus teraz hovorí o tom, že k zvyšovaniu sadzieb dôjde niekedy na začiatku budúceho roka. Rad ekonómov sa dokonca domnieva, že obrat by mal prebiehať už teraz. Existujú pre to vraj štyri hlavné dôvody, všetky z nich sú ale mylné.
Prvý z nich sa týka systematického nastavovania monetárnej politiky. John Taylor sa domnieva, že monetárna politika funguje najlepšie v prípade, keď sa drží jasných pravidiel. Nie je prekvapením, že navrhuje používať Taylorovo pravidlo, ktoré dáva do súvislosti výšku sadzieb s výškou produktu a inflácie. Tento ekonóm tvrdí, že keď Fed pristúpi k mimoriadnym opatreniam, vytvára neistotu, ktorá ekonomiku poškodzuje. Ak by vraj Fed používal Taylorovo pravidlo, ktoré by mimochodom znamenalo zvýšenie sadzieb v roku 2001, prebiehalo by v americkej ekonomike prudké oživenie.
Problém spočíva v tom, že žiadne pravidlo nemôže reagovať na to, keď ekonomika spadne do zložitej situácie, ktorú toto pravidlo nemohlo reflektovať. Príkladom je práve posledná recesie, kedy bolo odchýlenie od pravidiel nutné. Zvyšovanie sadzieb v roku 2001 by oživenie nepodporilo a to isté platí o ich zvyšovaní teraz. Zníženie neistoty by pomohlo len minimálne a nevyrovnalo by negatívny vplyv vyšších sadzieb na investície, hypotekárny trh a spotrebu.
Môžeme tiež počuť, že zvýšenie sadzieb by pomohlo sporiteľom. Keď však ekonomika prejde hlbokou recesiou, dopyt po investíciách je nízko. Tak nízko, že ani nulové sadzby investície nepodporia a pretrváva nadbytok úspor. V takom prípade by sa investície na úroveň úspor dostali len pri záporných sadzbách, tých ale nie je možné dosiahnuť. V prípade, že by sa sadzby zdvihli, zvýšili by sa úspory a investície by ešte viac poklesli. Nerovnováha by sa teda prehĺbila a oživenie by sa utlmilo.
Je nutné zdvíhať sadzby kvôli hrozbe inflácie? Podobných tvrdení bolo počuť veľa, ale žiadne známky rastúcej inflácie v dohľade nie sú. Viac k tomu nie je treba dodávať. A čo deflácia? Niektorí ekonómovia totiž tvrdia, že ak sú sadzby držané blízko nuly, ide o deflačné riziko, pretože nominálne sadzby sú podľa Fisherovej rovnice tvorené sadzbou reálnu a očakávanou infláciou. A ak nominálna sadzba leží pri nule a reálne sadzby sú pozitívne, musí to vraj vyvolávať deflačné tlaky. Ako by ale malo zvýšenie sadzieb zvýšiť dopyt tak, aby sa to nakoniec prejavilo aj vo vyššom raste cien? Keby zvýšenie nominálnej sadzby nebolo sprevádzané zvýšením inflačných očakávaní, reálne sadzby by vzrástli ešte viac a ekonomiku by to len poškodilo. Zvyšovanie sadzieb musí byť odrazom zlepšujúcej sa ekonomickej situácie, naopak to nefunguje.
Tlak na to, aby Fed zvýšil sadzby, je vysoký. Fed dal ale jasne najavo, že sadzby budú na nízkych úrovniach ešte dobu po tom, čo začne oživenie. Sú s tým spojené určité inflačné riziká, ale nie sú vysoké. Oveľa väčším rizikom je príliš rýchle zvýšenie sadzieb, ktoré by oživenie zadusilo. Fed sa múdro rozhodol, že toto riziko bude minimalizovať.
Autorom je ekonóm Mark Thoma.
Zdroj: The Fiscal Times