Čo od seba odlíši prvú dobu strojov a druhú dobu strojov? V tej prvej dochádzalo k nahrádzaniu ľudskej práce strojmi, v tej druhej dôjde k tomu, že stroje nahradia našu inteligenciu. Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee z Massachusetts Institute of Technology tvrdia, že hybnou silou tejto revolúcie bude exponenciálny rast počítačovej kapacity (či exponenciálny pokles jej ceny). Podľa týchto vedcov dochádza teraz po pol storočí vývoja k skokom v umelej inteligencii a počítače dnes riešia úlohy, ktoré boli pred niekoľkými rokmi považované za príliš zložité. Umelá inteligencia tak bude čoskoro všade.
Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Solow v roku 1987 poznamenal, že informačné technológie sú vidieť všade, výnimkou je len produktivita. Jej rast v USA nie je nijako prudký, tempo rastu sa zvýšilo v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia, ale potom opäť kleslo. Ďalšie vyspelé ekonomiky si vedú ešte horšie. Je teda možné, že toľko diskutovaný vplyv nových technológií sa preceňuje. Brynjolfsson a McAfee ale zastávajú iný názor a tvrdia, že priestor pre uplatnenie nových technológií je neobmedzený. Ich doterajší malý vplyv na produktivitu môže mať niekoľko vysvetlení:
Tieto technológie sa totiž často objavujú pri službách zdarma (Skype, Wikipedia) alebo slúžia k zábave (Facebook). Navyše nie sme plne schopní ich prínosy odraziť v mierkach produktivity. Pred rokom 2007 nemohli iPhone získať ani najväčší boháča na zemi. Jeho cena bola nekonečná a jej následný pokles na cenu dnešného iPhonu nie je odrazený v ekonomických číslach. Spotrebiteľský prebytok je pri digitálnych služieb obrovský.
Panujú tu ale určité opodstatnené obavy. Doba informačných technológií so sebou nesie niektoré negatívne trendy, ako je stagnácia reálnych príjmov niektorých skupín obyvateľstva, rastúca nerovnosť príjmov a rozdiel medzi mzdami a ziskami, či rastúca dlhodobá nezamestnanosť. Príčin môže byť niekoľko, vrátane vyššieho dopytu po vzdelanej pracovnej sile, vzniku trhov s dominantnými hráčmi, alebo vplyvu príjmov z intelektuálneho vlastníctva.
Brynjolfsson a McAfee každopádne tvrdia, že teraz stojíme na samom začiatku veľkej zmeny. Väčšina rutinnej práce nášho mozgu bude podľa nich nahradená počítačmi a počet pracovných miest so strednými príjmami by mohol ďalej klesnúť. Vývoj by mohol viesť k malej skupine víťazov a veľkému počtu ľudí bojujúcich pod nimi. To by nás nemalo nechať pokojnými. Ak k uvedenému vývoju dôjde, bude to mať dopad aj na vlastnícke práva, vzdelanie, dane a ďalšie vládne aktivity, ktoré majú zabezpečiť slušný život.
Autorom je Martin Wolf.