Rakúsko je známe ako krajina rezňov, Mozarta, alpských lúk a piva. Už menej je známe, že táto krajina má svoje pevné miesto na poli katastrofických bankových kríz. Na samom počiatku Veľkej depresie stál pravdepodobne pád viedenskej banky Creditanstalt, ktorá bola založená v roku 1855 Anselmom von Rothschildom. Jej kolaps odštartoval nezastaviteľnú reťaz bankrotov naprieč celou Európou a Amerikou. Nikto si nemyslí, že súčasný vývoj okolo Hypo Alpe-Adria Bank International je niečím porovnateľným. Nachádzame sa predsa vo fáze oživenia, ktoré prichádza po bankovej kríze, a ide teda len o to, že sa nový systém čistí. Alebo nie?
Je možné, že finančné trhy a politici ešte plne nechápu, aký významný je súčasný vývoj v Rakúsku. Jeho vláda už má dosť zachraňovania veriteľov bánk a rozhodla sa, že straty musia niesť aj oni. V celoeurópskom kontexte tak ide o prvý test prístupu, v rámci ktorého musia veritelia platiť za chyby bánk. Mohli by sme povedať, že už bolo načase. Problém tkvie iba v tom, že za dlhopisy ručí Korutánsko. Ide o podobný prípad, ako keď sa počas krízy v Írsku vláda rozhodla, že na seba prevezme záväzky bánk. Nakoniec mohlo všetko skončiť bankrotom celej krajiny. A v Rakúsku sa zdá, že celé Korutánsko potopí Hypo.
V podstate ide o to, že rakúska vláda dáva ruky preč od celého regiónu podobne, ako keď federálna vláda v USA nechala zbankrotovať Detroit. Ide o také "Minigrécko" v samom srdci Európy. A dominový efekt môže pokračovať, pretože medzi významných držiteľov dlhopisov patrí aj Bayern Landesbank, ktorú vlastní Bavorsko. Ide len o vrchol ľadovca, pretože Európa je pretkaná väzbami medzi bankovými a verejnými záväzkami, z ktorých mnohé nebudú nikdy splatené, a bude nutné ich odpísať. Európske vedenie nás takmer presvedčilo, že európska dlhová kríza je na konci. Možno, že stojíme na jej začiatku.
V grafe sú zhrnuté pohľadávky krajín strednej a východnej Európy (v podiele k rakúskemu HDP) v rakúskych bankách. Rozdelené sú podľa doby ich vzniku.
Zdroj: The Telegraph