V roku 2014 bol počet ochorení osýpkami v USA najvyššií za posledných 20 rokov. Dôvod? Stále viac ľudí je proti očkovaniu svojich detí. Oháňajú sa pritom hlavne jednou starou a vyvrátenou štúdiou, ktorá tvrdí, že očkovanie súvisí s autizmom. K tomu sa pridávajú konšpiračné teórie hovoriace o tom, že lekári a farmaceutické spoločnosti majú z očkovania zisky a preto sa ho snažia vehementne presadzovať. Tento argument ale z historického hľadiska nedáva zmysel.
Pediatri a lekári na očkovaní často prerábajú. A celé odvetvie výroby liekov sa v oblasti vakcín ešte nedávno čelilo nízkym maržiam a nedostatočnou produkciou. The Economist na margo toho napísal, že "vakcíny boli po celé desaťročia zabúdanou oblasťou farmaceutického odvetvia, technológia bola zastaraná, investície nedostatočné a ziskové marže ležali kriticky nízko. Veľa firiem predávalo svoje divízie výroby vakcín a zameriavala sa namiesto toho na ziskové lieky ".
V skutočnosti boli vakcíny tak málo ziskové, že niektoré firmy jednoducho ich výrobu zastavili. V roku 1967 ich vyrábalo 26 spoločností, v roku 1980 ich už bolo len 17. Pred desiatimi rokmi bola finančná motivácia pre ich produkciu taká malá, že sa šírili obavy z toho, že farmaceutické firmy od ich výroby úplne upustia. V porovnaní s liekmi, ktoré sú podávané denne, sú totiž vakcíny potrebné len raz za život. Napríklad firma Wyeth, ktorú neskôr kúpil Pfizer, ukončila výrobu očkovacej látky proti chrípke, pretože marže boli príliš nízke.
Dnes sa odhaduje, že trh s vakcínami dosahuje veľkosti asi 24 miliárd dolárov. Ide o obrovské číslo, ktoré ale tvorí približne iba 2 - 3% celkového farmaceutického trhu. Výroba vakcín je pritom zložitá a prináša so sebou vyššie náklady. Regulácia je v tejto oblasti veľmi prísna a verejné inštitúcie často nakupujú za nízke ceny (aj keď to nemusí znamenať problém, pretože zase nakupujú vo veľkých množstvách). Celková kombinácia nízkych cien, vysokých výrobných nákladov a regulácie ale mohla prispieť k tomu, že vakcín býval niekedy nedostatok.
V posledných rokoch sa ale situácia zmenila. Globálny dopyt vzrástol, platí to najmä o rozvíjajúcich sa krajinách. Gavi Alliance poskytla od roku 2000 očkovanie 500 miliónom detí v chudobných krajinách. Odhaduje sa, že tým zabránila 7 miliónom úmrtí. GlaxoSmithKline tvrdí, že 80% vakcín, ktoré spoločnosť v roku 2013 vyrobila, išlo do rozvíjajúcich sa krajín. A na trh sa dostali aj očkovacie látky, ktoré môžu vo vyspelých krajinách zarábať zisky. Tieto krajiny pritom stále predstavujú približne 82% hodnoty svetového trhu.
David Bisham z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health hovorí, že "trh sa otvoril vo chvíli, keď sa ukázalo, že u vakcín proti žltačke možno udržať vyššie ceny". V osemdesiatych rokoch to tak nebolo. Na trh sa tiež dostali veľmi dobré očkovacie látky proti ľudským papilomavírusom a meningitíde. Zistiť, aké marže farmaceutické firmy na vakcínach teraz dosahujú, nie je jednoduché. Nie sú zverejňované náklady na výskum a vývoj, výrobu, ani distribúciu. Napríklad Merck uvádza, že vakcíny preň dnes predstavujú jednu z kľúčových oblastí a v roku 2014 generovali 5,3 miliardy tržieb. Marže ale firma nezverejňuje. Analytici ich odhadujú medzi 10 až 40%, ale firmy sa obávajú, že keby skutočnú výšku zverejnili, čelili by tlaku na zníženie cien.
V minulosti teda panovali obavy z toho, že vakcín nebude kvôli nízkej ziskovosti dostatok. A dnes sa objavujú obavy, že si ich kvôli vysokej cene nebudeme môcť dovoliť. New York Times minulý rok informovali o tom, že niektoré rodiny majú problém s očkovaním, pretože nemôžu nájsť lekára, ktorý by ho vykonal. So skladovaním látky totiž súvisia vysoké náklady. Organizácia Lekári bez hraníc zase nedávno apelovala na Pfizer a GlaxoSmithKline, aby znížili ceny vakcín pre rozvíjajúce sa krajiny. Ľudia ako Bill Gates, ktorí podporujú vyššiu výrobu vakcín, poukazujú na zložitosť ich produkcie a na vysoké výdavky na výskum a vývoj. Mohlo by však pomôcť, ak by vakcíny vyrábalo viac firiem. V súčasnosti je trh vysoko koncentrovaný, a to ako na strane ponuky, tak na strane dopytu. Fixné náklady sú vysoké a vyššej konkurencii bránia aj licencie.
Je pravdepodobné, že výroba vakcín je teraz ziskovejšia než v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Ide ale o dôsledok trhových síl a nie je to dôvod, prečo sa brániť očkovaniu. Farmaceutické firmy potrebujú motiváciu k výrobe a ekonomické aj sociálne prínosy očkovania sú obrovské. Ide o ľudské životy aj o doláre. Jedna štúdia tvrdí, že plne zaočkované dieťa znamená úspory vo výške 10 dolárov na každý dolár utratený na očkovanie. Podľa niektorých názorov je tak očkovanie jedným z najúspornejších programov, ktoré vôbec existujú. V USA sa odhaduje, že medzi rokmi 1994-2013 bolo očkovaním na priamych nákladoch ušetrené 295 miliárd dolárov a 1,38 bilióna dolárov na nákladoch nepriamych. Zisky z výroby vakcín nie sú argumentom proti očkovaniu. Najdôležitejšie je, či je bezpečné a efektívne. Tu je odpoveď bezpochyby kladná.
Zdroj: The Atlantic