Kreditná kríza starého kontinentu bola síce pomerne úspešné zažehnaná, ekonomické vody však čeria ďalšie problémy. Posledné zvyšky hospodárskeho rastu sa vyparili a euro za posledné tri mesiace oslabilo voči doláru o 5%. Aj preto investori s napätím sledovali zasadnutie ECB. Práve kroky prijaté Draghim by mali pomôcť riešeniu tých najpálčivejších problémov, ktoré európske hospodárstvo ťaží, teda hospodárskeho rastu a deflácie. Ani to však stačiť nemusí. Magický trojuholník problémov totiž dopĺňa nie tak celkom ekonomický faktor, a tým je tvrdohlavosť ruského prezidenta Vladimira Putina.
1. Rusko: Minulotýždňové informácie o upokojení napätých vzťahov medzi Kyjevom a Moskvou ukázali, ako veľmi je prípadné prímerie pre finančné trhy, teda minimálne pre tie európske, dôležité. Indexy naprieč starým kontent totiž správy prijali s nadšením a hromadne rástli.
Lenže ani prípadný pokoj zbraní trhy úplne neupokojí. Pre Európu totiž ukrajinská kríza nesie veľmi negatívny vedľajší efekt. A tým je plošné uvalenie sankčných opatrení voči Rusku, respektíve spätná reakcia z dielne európskej veľmoci.
Pre spoločnosti naviazané na ruský trh podobný vývoj znamená rozsiahle hospodárske straty. Prípadná eskalácia by potom silne dopadla tiež napríklad na poľnohospodársku politiku či niekoľkokrát prepieranie dodávky komodít.
2. Deflácia: Spotrebiteľské ceny klesajú, alebo rastú len mierne v 8 z 18 štátov Eurozóny. CPI oblasti v auguste podľa predbežných odhadov medziročne stúpol o 0,3%, čo je najslabšie tempo od októbra 2009. Dokonca pokles potom registrujú ceny výrobcov.
Utlmený rast cien tak vzbudzuje obavy, pretože nízka inflácia môže odložiť spotrebu a investície a spustiť tak devastujúcu deflačnú špirálu, v rámci ktorej by ďalšiu ranu dostal stuhnutý trh práce. Skomplikovala by sa tiež situácia ohľadom splácania dlžných súm jednotlivých ekonomík, ako by sa reálna hodnota peňazí utlmenou infláciou neznižovala.
3. Stagnácia: Nemecko, Francúzsko, Taliansko - tri najväčšie ekonomiky Eurozóny si o nejakom silnejšom raste môžu nechať len zdať. Zatiaľ čo v prípade prvýkrát zmieňovaného je na vine práve napätá situácia s Ruskom, na zvyšnú dvojicu dopadá ich neschopnosť realizovať nevyhnutné hospodárske opatrenia potrebné na udržanie medzinárodnej konkurencieschopnosti. Ekonomická stagnácia potom len ťažko zaistí dodatočné príležitosti na trhu práce či rozhýbe celkovú spotrebu domácností. Cestu z problému potom môže vysekať fiškálna politika, ktorá však môže znamenať dodatočné zadlženie a reálnu obavu o návrat kreditnej krízy.
Hoci všetky tri spomínané problémy zatiaľ nenapáchali väčšie škody, vytvára napätie na trhoch aj v mysliach tvorcov hospodárskych politík. Obchodnej vojne s Ruskom sa v maximálnej možnej miere pokúsia zabrániť diplomatické zložky, defláciu skúsi skrotiť ECB a možno tým pomôže aj fiškálnym orgánom s problémom tretím - stagnáciou. Práve na úspechu jednotlivých autorít potom bude vo veľkej miere závisieť, akým smerom sa vydá európske hospodárstvo.