Jedným z pochybných rysov súčasnej situácie v eurozóne je to, že z pohľadu Nemecka neexistuje nejaký veľký problém. Táto krajina si po Veľkej recesii rokov 2008-2010 neviedla nijako zle. S pokračujúcimi reformami, ktoré majú zabrániť rozpadu eurozóny, rastie aj tlak na Nemecko, aby k spoločnej snahe prispelo. Možno je ale namieste začať premýšľať radikálne. Podľa môjho názoru by sa niektorým krajinám darilo lepšie, ak by začali používať druhé euro. Podobné návrhy zazneli už v minulosti, ale pokračujúca zlá makroekonomická situácia volá po novej diskusiu nad touto záležitosťou.
Druhé euro by malo niekoľko fundamentálnych výhod. V prvom rade by bolo nastavené lepšie ako to predchádzajúce. Nie je dôvod opakovať chyby minulosti. Vytvorenie separátnej meny by potom viedlo k tomu, že krajiny používajúce euro by dosiahli dostatočného menového kurzu relatívne k Nemecku. Ide o absolútne kľúčový faktor. Vytvorenie druhej spoločnej meny by na druhú stranu tiež eliminovalo devalvácie jednotlivých národných mien motivované snahou o zvyšovanie konkurencieschopnosti. Každý ústupok zo strany Nemecka teraz čelí silným protestom na jeho domácej scéne a je preto pravdepodobné, že nová menová únia by členským krajinám vytvorila lepšie podmienky než súčasné reformy v rámci eurozóny.
Ohľadom eurozóny sa opakovane diskutuje o tom, či ide o optimálnu menovú oblasť. Lepšou otázkou, ktorá je tiež bližšie Mundellovej pôvodnej úvahe, je ale nasledujúce: Je optimálny počet mien v eurozóne skôr 18 alebo skôr 1? Pokiaľ nie je správna odpoveď ani 18, ani 1, môže byť počet 2 lepšie ako tieto extrémy. V súčasnej dobe je jedným z hlavných neúspechov eurozóny nízka cenová hladina v Nemecku relatívne k juhu Európy. K tomu sa pridávajú štúdie, ktoré sa zaoberali synchronizáciou a asymetriami ekonomického cyklu v eurozóne. Na ich základe sa zdá, že práve dve meny môžu byť optimálne. Prvý z nich by používalo Nemecko, Holandsko a Rakúsko, druhú zvyšné krajiny.
Vývoj v eurozóne je teraz tragikomédiou. Vlády Grécka, Španielska a Portugalska boli trhmi nútené požičiavať si za neudržateľne vysoké sadzby. Musela tak zasiahnuť ECB, pretože inak by niektoré krajiny pravdepodobne nakoniec museli eurozónu opustiť. Znovu a znovu sa ale v Nemecku diskutuje o tom, či ECB konala v rámci svojho mandátu a odpoveď je pravdepodobne záporná. Ústavný súd v Nemecku si to pravdepodobne myslí tiež, ale nechce vyvolať ďalšiu krízu. Nikdy nebolo úplne jasné, prečo sa vlastne Nemecko vzdalo svojej monetárnej nezávislosti. Otázka "čo z toho má" nebola nikdy uspokojivo zodpovedaná. Na druhú stranu má ale táto krajina teraz schopnosť nastavovať v eurozóne pravidlá. Najskôr sme sa domnievali, že podobné problémy budú postupne nejako eliminované. Nestalo sa. Nie je teda čas prehodnotiť existenciu jediného eura?
Uvedené je výťahom z "Why Europe needs two euros, not one", autorom je Jacques Melitz.
Zdroj: VOX