Politiku nového premiéra Alexisa Tsiprasa nepodporujú len grécki voliči, ale aj americký prezident Barack Obama. Ako povedal v rozhovore pre CNN, EÚ je na Grécko príliš tvrdá. „Nemôžete donekonečna žmýkať krajiny, ktoré sú uprostred depresie,“ povedal Obama v súvislosti s nástupom novej gréckej vlády, ktorá chce šetrenie výrazne zosekať. „V tejto chvíli musí prísť plán rastu, aby bola krajina schopná dlhodobo splácať svoje dlhy,“ dodal prezident USA.
Obama sa opovážil kritizovať euro
Barack Obama tak nepriamo schválil vyjednávaciu pozíciu novozvolenej gréckej vlády vo vzťahu k oficiálnym veriteľom. Obamove poznámky predstavujú tiež rozchod s dlhodobou tradíciou amerických činiteľov nevyjadrovať sa oficiálne k európskym menovým otázkam. Kým akademici v Spojených štátoch často odsudzujú politiku Európskej menovej únie, ich vláda sa pozerá inam.
Tí, ktorí kritizujú euro alebo spôsob jeho riadenia, už dlho riskujú, že budú odmietaní ako Anglosasi alebo ešte horšie, Antieurópania. Bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová presne predpovedala pochabosť Európskej menovej únie. Gordon Brown ako britský minister financií kráčal v jej stopách. Keď mu jeho zamestnanci predložili starostlivo analyzované dôvody, prečo sa k euru nepripojiť, mnohí Európania sa posmievali.
Preto je Obamovo vyhlásenie závanom sviežeho vzduchu. Navyše prišlo krátko po tom, čo nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že Grécko by nemalo očakávať ďalšie odpúšťanie dlhov a musí zachovať úsporné opatrenia. Európska centrálna banka zase po mnohých dňoch zle skrývaných hrozieb obmedzila financovanie gréckych bánk. Strážcovia finančnej stability zosilňujú destabilizujúci run na banky.
Dlh je zmluva
Obamovo narušenie európskej intelektuálnej úzkoprsosti je pozoruhodné o to viac, že dokonca aj Medzinárodný menový fond sa podvolil Nemeckom vnútenej ortodoxnosti. Ako výkonná riaditeľka MMF Christine Lagardeová oznámila denníku Irish Times: "Dlh je dlh a tiež je to zmluva. Platobná neschopnosť, reštrukturalizácia, zmeny podmienok, to všetko má svoje dôsledky. "
Fond pritom stál bokom, keď sa v 90. rokoch piekla nešťastná dohoda o eurozóne. Riaditeľ európskeho oddelenia MMF označil v roku 2002 fiškálne pravidlá inštitucionalizujúce kultúru trvalých úsporných opatrení za "zdravý rámec". A v máji 2010 schválil MMF rozhodnutia európskych inštitúcií neprenášať straty na súkromných veriteľov Grécka - pričom k zmene tohto kroku došlo až po tom, čo nevídané fiškálne utiahnutie opaskov poslalo grécku ekonomiku do vývrtky.
Odklady a omyly pri riadení gréckej krízy začali čoskoro. V júli 2010 uznala Lagardeová, ktorá v tom čase pôsobila ako francúzska ministerka financií, rozsah škôd spôsobených počiatočným otáľaním: "Keby sme dokázali riešiť [grécky dlh] hneď od začiatku, povedzme vo februári, myslím, že by sa nám podarilo zabrániť tomu, aby sa zväčšoval ako snehová guľa. "A dokonca aj MMF pripustil, že bolo chybou neuvaliť preventívne straty na súkromných veriteľov; nakoniec k tomu došlo až v júni 2013, kedy už boli škody napáchané.
Vinu možno pripísať mnohým stranám. Bývalý americký minister financií Timothy Geithner sa tvrdo staval proti reštrukturalizácii dlhov počas krízy. V dôsledku toho USA napriek varovaniu niekoľkých riaditeľov MMF v máji 2010, že reštrukturalizácia je nevyhnutná, podporili európsky postoj, že súkromní veritelia musia byť plne vyplatení.
Neskoro, ale predsa
Lee Buchheit, popredný advokát špecializujúci sa na suverénny dlhy a muž, ktorý riadil reštrukturalizáciu gréckych dlhov, keď k nej roku 2012 konečne došlo, tvrdo kritizoval neschopnosť úradov postaviť sa čelom k realite. Doslova vyhlásil: "Je pre mňa ťažké si predstaviť, ako sa teraz chlapsky postavia k tvrdeniu, že zdržali zásadnú reštrukturalizáciu dlhov, čím spôsobili otrasné straty Grécku, jeho veriteľom aj jeho prispievateľom z oficiálneho sektora."
Obama síce dospel k správnemu záveru neskoro, ale aspoň vyjadril názor, ktorý by mal byť zjavnou pravdou: "Nemôžete donekonečna žmýkať krajiny, ktoré sú uprostred depresie."
Ak majú mať Obamove slová nejakú váhu, musí prezident naliehať na také riešenia, aké Grécko potrebuje - teda radšej odpustiť príliš veľa dlhov než príliš málo. Nedávna analýza ukazuje, že odpustenie oficiálnych dlhov Grécka je jednoznačne žiaduce, pretože pri ďalšej nepodarenej dohode zostane grécka ekonomika v depresii, takže sa rovnaký problém čoskoro objaví znova. A ak je naozaj nutné ukojiť európsku citlivosť na splácanie dlhov, potom by so splátky gréckeho dlhu dali rozprestrieť na 100 rokov.
Veritelia majú nakoniec z odpustenia dlhov rovnaký prospech ako dlžníci. Veritelia to vedia najmenej od šestnásteho storočia, kedy sa španielsky kráľ Filip II. stal prvým svetovo známym dlžníkom, ktorý opakovane vyhlásil štátny bankrot. Ako hovorí Ježiš: "Blahoslavený, kto dáva, nie tomu, kto berie."
Európske inštitúcie musia pochopiť, že budúce dejstvo gréckej tragédie sa nebude obmedzovať na Grécko. Ak sa nedostaví úľava, politická nespokojnosť sa ďalej rozšíri, extrémistické sily získajú na sile a v ohrození by sa mohlo ocitnúť samotnej prežitie Európskej únie.
Ashoka Mody, bývalý šéf misie Medzinárodného menového fondu pre Nemecko a Írsko, je hosťujúcim profesorom medzinárodnej hospodárskej politiky na Fakulte verejných a medzinárodných záležitostí Woodrowa Wilsona pri Princetonskej univerzite.
Copyright: Project Syndicate, 2015.
www.project-syndicate.org
Zdroj: patria.cz