"Verte mi, ja veci zmením a my budeme opäť rešpektovaní. A nechcem priamo hovoriť, že z nás budú mať strach," povedal pred niekoľkými dňami svojmu publiku Donald Trump.
Aj keď to ale priamo nehovorí, jeho cieľ je presne taký: Chce vzbudzovať strach. Jeho snaha stať sa americkým prezidentom bola dlho zosmiešňovaná. Je to ale snaha o presadenie bezohľadnej a brutálnej Ameriky. USA by sa pod jeho vedením prestali starať o to, čo hovoria medzinárodné dohody, ako sú na tom etnické minority či čo hovoria zavedené štandardy slušnosti.
Bieli konzervatívci po ôsmich rokoch vlády prezidenta Baracka Obamu túžia po tom, aby ho v jeho úrade vystriedal práve Trump. David Axelrod, ktorý viedol Obamovu volebnú kampaň, pritom tvrdí, že Trump sa drží rovnakých zásad, aké on odporúčal Obamovi. Tá hlavná znela nasledovne: Keď je nejaký prezident v úrade osem rokov, voliči potom chcú nového prezidenta, ktorý sa maximálne líši od toho predchádzajúceho.
Obama bojoval proti diskriminácii a podľa spomínanej volebnej logiky tak Trump šíri nenávisť a tvrdí, že politická korektnosť je pre Spojené štáty tou najväčšou hrozbou. Obama sa snažil vysvetľovať verejnosti zložité problémy, Trump k ľuďom hovorí ako k jednoduchým ľuďom.
Problémy je podľa neho možné riešiť "veľmi jednoducho". Obama hlásal, že to Američania dokopy dokážu, Trump hovorí, "ja to dokážem". Trump využije každú príležitosť na to, aby vykreslil Spojené štáty ako krajinu, z ktorej sa stal všetkými pohŕdanie a odmietaný slaboch. A na to, aby sa z tejto pozície Amerika dostala, potrebuje silného vodcu. Teda jeho.
Trump je v mnohých ohľadoch výnimočným kandidátom. Vďaka svojmu bohatstvu si financuje kampaň v podstate sám. Svoju úlohu zohráva aj to, že ide v podstate o celebritu.
Ale jeho najvýznamnejším rysom je bezohľadnosť. Nevyberavo útočí aj na svojich republikánskych kolegov, Marco Rubio sa podľa neho napríklad potí tak veľmi, že by to bolo pre prezidenta USA pri rokovaniach s ľuďmi, ako je Vladimir Putin, úplne nevhodné. Jeho priaznivci ale berú podobné výpady ako ďalší dôkaz Trumpovej odvahy a sily.
Salon.com o Trumpovi napísal: "Je dôkazom toho, že jeho krajina je jedinou krajinou na svete, ktorá prešla z fázy barbarstva do fázy dekadencia bez toho, aby si prešla fázou civilizácie."
Na začiatku bolo pritom sledovanie jeho kampane až zábavné, ale teraz už o srandu nejde. Pravdepodobnosť, že bude vymenovaný kandidátom na prezidenta, je príliš vysoká. Niektoré prieskumy dokonca ukazujú, že by v priamom súboji porazil aj Hillary Clintonovú. Možnosť, že by sa stal najmocnejším mužom sveta, z neho už teraz robí najnebezpečnejšieho muža sveta.
Novinár a spisovateľ George Packer tvrdí, že Trump dnes vykazuje niekoľko fašistických rysov. Predtým, keď bol len televízny hviezdou, bol čiastočne sympatický, ale teraz už sú spomínané rysy jasne viditeľné. Niet divu, že sa vyjadruje veľmi obdivne k ruskému vládcovi Vladimirovi Putinovi. Toho podľa všetkého obdivuje oveľa viac než politikov, ktorí presadzujú demokraciu a snažia sa dosiahnuť dohôd a kompromisov. A Putin Trumpovi jeho komplimenty vracia.
Európania sa podľa Packera pozerajú na vývoj v Spojených štátoch a domnievajú sa, že sa Američania zbláznili. Trump ale podľa neho nie je nejakou výnimkou, ide len o obdobu ľudí ako Marine Le Penová či Viktor Orbán. Tí sa stavajú proti "Bruselu", Trump zase proti "Washingtonu".
Pre každého ide o symbol degenerácie politického systému. Trump rovnako ako jeho európski „kolegovia" volá po protekcionizme a izolácii. Je tak ukážkou toho, akým smerom sa stále viac pohybuje celý západný svet.
Packer sa domnieva, že k jeho vzostupu významne prispela kríza roku 2008, ktorá dostala množstvo ľudí na kraj chudoby. Ekonomika síce po kríze začala opäť rásť, ale "absurdne nespravodlivým spôsobom", ktorý zvyšuje príjmovú nerovnosť.
Množstvo Američanov a najmä belochov s nižším vzdelaním teraz počuje na jednoduché sľuby a riešenia. Rovnako tak sa im páči politika, ktorá viní imigrantov a minority z toho, v akej sú pozícii.
Trump im ponúka presne to, čo požadujú, a robí to oveľa lepšie ako ktokoľvek iný. Michael D'Antonio nedávno dokončil jeho životopis a poukazuje napríklad na to, že keď Trumpa navštívil, v jeho obrovskom dome nebola jediná kniha. Keď sa na to miliardára spýtal, povedal mu, že by veľmi rád čítal, ale ihneď prešiel k tomu, aké výborné knihy on sám napísal.
Z celého stretnutia sa nakoniec stal nekonečný zoznam Trumpových úspechov. "Pri rozhovoroch je vždy ako malý chlapec, ktorý sa práve vrátil z ihriska a nemôže sa dočkať, až sa pochváli tým, že dal gól," hovorí D'Antonio.
"Trump nie je schopný žiadnej sebairónie, žiadneho kritického pohľadu na seba samého. Taká je celá jeho rodina. Keď som skúšal s jeho deťmi vtipkovať o tom, koľko zlata možno nájsť v jeho rezidencii, žiadne z nich nepochopilo, o čo sa snažím. Vôbec nepochopia, ak je niečo už smiešne. Pre celý jeho klan je to tá najtypickejšia vec. Neustála absencia sebareflexie," hovorí D'Antonio. Horšie však podľa neho je, že Trump verí vo svoju "genetickú nadradenosť". V rozhovoroch sa totiž opakovane vracal k tomu, že jeho samotné narodenie ho v mnohých oblastiach pasovalo do pozície pred ostatnými ľuďmi.
Jeho syn s ním toto presvedčenie zdieľa a domnieva sa, že jeho "neuveriteľne úspešný otec a neuveriteľne úspešná matka ho predurčujú byť lepší ako priemer".
Matthew MacWilliams vykonal prieskum medzi tými, ktorí Trumpa podporujú, a zistil, že ich spája jeden významný rys: Túžba po autorite a pevnej ruky. To mu poskytuje rozsiahlu voličskú základňu. Nemusí sa ani starať o slobodu slova, náboženského vyznania, môže nadávať novinárom. Pritom práve médiá mu počas volebnej kampane veľmi pomáhajú.
Ako by vyzerali Spojené štáty s Trumpom na čele? Žiadny ucelený plán ešte nepredstavil, otázky na neho ho otravujú a on sám by bol radšej, keby mu ľudia jednoducho dôverovali. Politický program podľa neho zaujíma len novinárov, verejnosť sa o také veci nestará.
Ak sa potom k moci skutočne dostane, Spojené štáty budú čoskoro krajinou obohnanou vysokou stenou taríf, budú ich musieť opustiť milióny imigrantov. Predstava, že sa niekto tak bezohľadný a krutý dostane k moci, budí veľké obavy.
"Ak ma zvolíte, budeme tak často vyhrávať, že vás to bude nudiť," hovorí Trump, ktorý by rád vládol rovnakým spôsobom, akým prišiel k svojim miliardám. Bankroty ho nezaujímajú.
Autormi sú Markus Feldenkirchen, Veit Medick a Holger Stark.