Ako si živnostník účtuje spotrebu benzínu a nafty

Ak živnostník používa pri podnikaní auto, ktoré patrí do majetku spoločnosti, mal by si z každého tankovania pohonných látok odložiť daňový doklad z registračnej pokladnice. Ako daňový náklad sa v tomto prípade uzná iba výdavok, ktorý vie preukázať potvrdením o tankovaní. "Ak stratí potvrdenie z registračnej pokladnice, túto položku si nemôže uznať ako daňový náklad," upozorňuje daňový poradca zo spoločnosti D.P.F. Marcel Petras. Do nákladov si teda nemôže započítať výdavky na benzín, prípadne naftu podľa jej priemernej ceny v určitý deň.
Druhou možnosťou je, že auto je vo vlastníctve zamestnanca, teda mimo majetku firmy. Majiteľ auta by si mal prihlásiť vozidlo na daňový úrad a zaplatiť cestnú daň. Spoločnosť si na takéto auto neuplatňuje odpisy, náklady na opravy, poistky a podobne. Ak sa majiteľ auta dohodne s firmou, že vozidlo využije v prospech spoločnosti (pôjde s ním na pracovnú cestu), urobí si vyúčtovanie cesty. V tomto prípade má nárok na paušálnu náhradu 6,20 koruny za každý kilometer (pri použití osobného cestného motorového vozidla) a náhradu za skutočne spotrebované pohonné látky podľa normovanej spotreby. V paušálnej sume sú zahrnuté všetky náklady, ktoré súvisia s autom, nemôže si už teda uplatňovať odpisy, náklady na opravy či poistenie auta. Nie je na škodu, ak k vyúčtovaniu pracovnej cesty priloží aj doklad o čerpaní pohonných látok v čase pracovnej cesty kvôli ich jednotkovej cene. Firma, ktorá pracovnú cestu preplatí, si túto sumu môže dať do nákladov ako výdavok na pracovnú cestu.
Na koho napísať auto. Oplatí sa mať auto napísané na firmu? Rozhodujú príjmy podnikateľa, stav vozidla a aj to, ako často používa auto na podnikateľské účely. Paušálnu sumu (6,20 koruny za kilometer) je možné uplatniť len na auto, ktoré nie je napísané na firmu. Ak ide o nové auto, ktoré sa nekazí, možnosť uplatniť si túto sumu môže byť výhodné. Ak je auto staršie, na pokrytie prevádzkových nákladov vozidla to nemusí stačiť. Dá sa na to pozrieť aj podľa počtu najazdených kilometrov. Ak auto najazdí 2 000 kilometrov ročne a jeho ročné poistenie vyjde na 40 000 korún, výhodnejšie zrejme bude, ak je auto zapísané v majetku spoločnosti. Paušálna suma nepokryje ani náklady na poistenie. Ak auto najazdí ročne 50 000 kilometrov a môže byť mimo majetku spoločnosti, je to zase výhoda pre zamestnanca.
Kniha jázd. Živnostník si každý prejazdený kilometer eviduje v knihe jázd. Okrem počtu najazdených kilometrov počas dňa by mala obsahovať aj informáciu o účele cesty a o každom tankovaní. Daňových kontrolórov bude zaujímať, či počet najazdených kilometrov zodpovedá spotrebe pohonných látok. Ak ide o neobvyklú položku, skúma sa aj účel cesty. Napríklad, ak živnostník cestuje autom v lete do Chorvátska, daňový úrad sa bude zaujímať, či bola cesta vykonaná za účelom dosiahnutia príjmu z podnikania. "Najčastejším problémom je preukázanie spotreby benzínu. Daňoví úradníci môžu požadovať presnejšiu špecifikáciu cieľa cesty v knihe jázd. Napríklad aj meno a sídlo firmy, ktorú podnikateľ pracovne navštívil," hovorí Petras.
Súkromné kilometre. Živnostník by si mal v knihe jázd vyznačiť kilometre, ktoré najazdil v rámci podnikania a aj tie, ktoré prešiel na súkromné účely. Takzvané súkromné kilometre si zaplatí sám, nemôže si ich zaúčtovať ako daňový náklad. Súkromnou jazdou je napríklad cesta z domu do práce (auto by malo v noci parkovať v priestoroch firmy). Ak je auto v majetku firmy a využíva sa aj na súkromné účely, podnikateľ by mal každý mesiac o jedno percento z obstarávacej ceny auta zvýšiť svoj základ dane.