Na výpočet starobného dôchodku človek potrebuje hneď niekoľko parametrov. A to dĺžku obdobia dôchodkového poistenia v Sociálnej poisťovni, aktuálnu dôchodkovú hodnotu a sumu vymeriavacích základov, z ktorých si poistenec platil dôchodkové odvody. Suma dávky sa potom určuje vynásobením priemerného osobného mzdového bodu obdobím dôchodkového poistenia a aktuálnou dôchodkovou hodnotou.
Osobný mzdový bod
Z vymeriavacích základov, z ktorých občan platil poistné, sa počíta osobný mzdový bod. Ten sa určuje za každý jednotlivý kalendárny rok obdobia poistenia. Vyjadruje pomer osobného vymeriavacieho základu (súhrn vymeriavacích základov poistenca za kalendárny rok, maximálne do výšky trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, pred 1. januárom 1993 išlo o úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane) k všeobecnému vymeriavaciemu základu (12-násobok priemernej mzdy v hospodárstve Slovenska v danom roku, zverejňovanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky). Napríklad, ak priemerná mzda v roku 2004 bola 15 825 korún, všeobecný vymeriavací základ je 189 900 korún. Ak človek v danom roku dostával mzdu vo výške priemernej mzdy na Slovensku, jeho osobný vymeriavací základ je 189 900 korún, a teda osobný mzdový bod za uvedený rok bude jedna. V prípade, že poistenec v roku 2004 zarábal 12 660 korún, čo je 80 percent z priemernej mzdy, jeho osobný mzdový bod za uvedený rok bude 0,8. Z osobného mzdového bodu sa následne zisťuje priemerný osobný mzdový bod, ktorý je podielom súčtu osobných mzdových bodov a obdobia dôchodkového poistenia získaného v rozhodujúcom období, vyjadrenom v rokoch.
Priemerný osobný mzdový bod
Priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia sa určí tak, že súčet dní obdobia dôchodkového poistenia sa vydelí číslom 365 a výsledok sa zaokrúhli na štyri desatinné miesta nahor.
Takto určený priemerný osobný mzdový bod sa však ešte v určenom období upravuje. Podľa pôvodného znenia zákona o sociálnom poistení prichádzala do úvahy táto úprava v priebehu rokov 2004 až 2006 a od 1. januára 2007 sa priemerný osobný mzdový bod mal započítavať v skutočnej výške.
Ak je výška priemerného osobného mzdového bodu nižšia ako 1,25, započítava sa v plnej výške. V prípade, že je nižšia ako 1,0, upravuje sa tak, že z rozdielu hodnoty 1,0 a jeho skutočnej hodnoty sa v roku 2004 pripočítava 60 percent rozdielu, v roku 2005 sa prirátava 40 percent rozdielu a v roku 2006 sa podľa pôvodného znenia zákona o sociálnom poistení malo pripočítať 20 percent rozdielu.
Ak bude výška priemerného osobného mzdového bodu 1,25 až 3,0, z rozdielu jeho skutočnej hodnoty a hodnoty 1,25 sa započíta 40 percent v roku 2004, 60 percent v roku 2005 a 80 percent v roku 2006 podľa pôvodného znenia zákona o sociálnom poistení. Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu 3 sa neprihliada.
Národná rada Slovenskej republiky schválila 7. decembra 2005 novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2006. Podľa uvedenej novely sa predlžuje obdobie, počas ktorého sa má priemerný osobný mzdový bod upravovať, a to až do roku 2014. Zároveň sa menia percentá, ktoré boli pôvodne ustanovené na rok 2006.
Rozhodujúce obdobie
Podľa znenia zákona o sociálnom poistení platného do 30. júna 2005 boli rozhodujúcim obdobím na zisťovanie priemerného osobného mzdového bodu kalendárne roky od 1. januára 1994 do kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, keď poistenec splní podmienky nároku na dôchodok.
Pokiaľ v takto určenom rozhodujúcom období nebolo najmenej desať kalendárnych rokov, za ktoré je možné určiť osobné mzdové body alebo sa v ňom nachádzal kalendárny rok, počas ktorého trvala výlučne náhradná doba, doba štúdia a doba civilnej služby podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, predlžovalo sa rozhodujúce obdobie aj pred kalendárny rok 1994 tak, aby v ňom bolo desať kalendárnych rokov. Ak ani po tomto predĺžení nebolo v rozhodujúcom období desať kalendárnych rokov, na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa použil nižší počet kalendárnych rokov.
Od 1. júla 2005 nastala zmena v určení rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúcim obdobím na zisťovanie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky od 1. januára 1984 do kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, keď poistenec splní podmienky nároku na dôchodok.
Napríklad, ak poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok v roku 2008, rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa počíta priemerný osobný mzdový bod, budú kalendárne roky 1984 až 2007.
Pokiaľ v takto určenom rozhodujúcom období nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré je možné určiť osobné mzdové body alebo sa v ňom nachádza kalendárny rok, počas ktorého trvala výlučne náhradná doba, doba štúdia a doba civilnej služby podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, predlžuje sa rozhodujúce obdobie aj pred kalendárny rok 1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov. Ak ani po tomto predĺžení nie je v rozhodujúcom období dvadsaťdva kalendárnych rokov, na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa použije nižší počet kalendárnych rokov.
V cieľovom stave sa budú zohľadňovať osobné mzdové body získané za celé obdobie pracovného života.
Obdobie dôchodkového poistenia
Do 31. decembra 2003 je u zamestnancov doba pracovného pomeru a náhradná doba dobou trvania poistenia. Od 1. januára 2004 je obdobím dôchodkového poistenia obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem období uvedených v §140 zákona o sociálnom poistení, bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného sa u zamestnanca považuje za splnenú.
Ak samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba za obdobie, počas ktorého boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, nezaplatili poistné včas alebo v správnej sume, obdobie, za ktoré poistné zaplatené nebolo, sa započíta ako obdobie dôchodkového poistenia až odo dňa zaplatenia dlžného poistného. Ak je takýchto období viac, započítajú sa len vtedy, ak bola zaplatená celá suma dlžného poistného.
Do konca roka 2003 sa započítava aj obdobie, keď človek študoval na vysokej škole a na strednej škole. V prípade nezamestnaných, ktorí poberali podporu, sa do obdobia poistenia zarátava obdobie len do konca roka 2003. Obdobie, počas ktorého prácu nemali, boli v evidencii nezamestnaných, no nepoberali podporu, sa im započíta do konca roku 2000.
Podľa zákona o sociálnom poistení obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby sa hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia v prípade, že obdobie výkonu služby nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, uvedeným osobám nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Prípadne, že obdobie výkonu služby nebolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa zákona č. 328/2002. Z. z.
Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine, ktoré bolo získané po 30. apríli 1990, ak za obdobie výkonu tohto zamestnania bolo zaplatené poistné, a to v sume určenej podľa právnych predpisov platných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia poistného.
Osobitný postup
Ak nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vznikol od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 a hodnota priemerného osobného mzdového bodu nedosahuje hodnotu 0,6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod aj za rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov od 1. januára 1984 do kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. A na výpočet starobného alebo invalidného dôchodku sa použije tá hodnota priemerného osobného mzdového bodu, ktorá je vyššia a neredukuje sa. (Teda ak dosiahne napríklad 1,2, tak ostane v tejto výške).
Ak nárok na starobný alebo invalidný dôchodok občanovi vznikol od 1. januára 2005 do 30. júna 2005, tak sa jeden priemerný osobný mzdový bod určuje z obvyklého rozhodujúceho obdobia. Ak mu však vypočítaný priemerný osobný mzdový bod vyjde nižší ako jedna, vypočíta aj druhý priemerný osobný mzdový bod. Do úvahy sa opäť bude brať ten, ktorý je vyšší. Zmena je len v tom, že ak priemerný osobný mzdový bod vypočítaný z dlhšieho obdobia presiahne hodnotu jedna, na výpočet dôchodku sa použije iba priemerný osobný mzdový bod v maximálnej hodnote jedna.
Uvedený postup sa však nevzťahuje na výpočet predčasného dôchodku.
Aktuálna dôchodková hodnota
Aktuálna dôchodková hodnota vyjadruje peňažnú hodnotu jedného osobného mzdového bodu. Na výpočet dôchodkovej dávky sa používa aktuálna dôchodková hodnota platná v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na jej výplatu. Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2004 bola 183,58 koruny. Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 koruny. Počnúc rokom 2006 určuje aktuálnu dôchodkovú hodnotu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením uverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Od 1. januára 2006 vzrastie aktuálna dôchodková hodnota na 214,68 koruny.
Spracované v spolupráci so Sociálnou poisťovňou