Vkus sa mení pomalšie ako umenie

Na rozdiel od klasiky -- investícií do akcií, dlhopisov či na vkladnú knižku, pri investovaní do umenia často nejde len o zhodnotenie úspor, ale najmä o kultúrny zážitok.
Storočná moderna
"Slovenská klientela je konzervatívna. Platí, že sa tu nedá predať všetko," komentuje situáciu na trhu riaditeľ aukčnej spoločnosti Soga Ján Ábelovský. Tieto dve základné pravidlá slovenského obchodu s umením sa asi tak skoro nezmenia. Platí pritom, že všeobecný vkus sa mení pomalšie ako samotné umenie. Až na výnimky sa tolerancia slovenského zberateľa končí pri štýle, ktorý bol "moderný" ešte pred prvou svetovou vojnou.
Nová skupina investorov
V prípade umenia je slovenský trh do istej miery špecifický. Obmedzujúcim faktorom je malá kúpna sila obyvateľstva. Vplyv má aj násilne prerušená tradícia po druhej svetovej vojne. Na trhu často neboli kvalitné diela alebo ich renomovaní autori neposkytovali na predaj. Staršie a drahšie diela často vlastnia štátne galérie a sú teda mimo trhu. Napriek tomu sa situácia mení. "Postupne sa začína formovať skupina nových zberateľov a investorov do umenia," uvádza konateľka aukčnej spoločnosti Art SK Ľudmila Soókyová.
"Na Slovensku existuje veľmi rozšírený typ novodobého zberateľa, ktorý buduje svoju zbierku podľa princípu ruskej rulety," konštatuje Abelovský. Taký záujemca nakupuje výtvarné diela vo veľkom, hocikde a od hocikoho a aj keď nejasne tuší, že nie všetko z toho, čo získava, je "kóšer", príliš mu to neprekáža. Podľa jeho slov, na peniazoch mu záleží až v poslednom rade a podľa počtu pravdepodobnosti je isté, že občas "trafí".
Skutočných zbierok len pár
Na Slovensku je -- oproti nedávnej minulosti -- až prekvapujúco mnoho zberateľov. Na druhej strane však -- skutočné súkromné zbierky výtvarného umenia sa na tomto území dajú zrátať na prstoch jednej ruky. "Pretože stará pravda hovorí, že hodnota umeleckej zbierky nie je daná množstvom investovaných peňazí, ale kvalitou jej koncepcie," hovorí Abelovský.
Okrem jednotlivcov sa začína o umenie zaujímať čoraz viac firiem. "Objavujú sa spoločnosti, ktoré formou mecenášstva a účasti na projektoch verejného záujmu podporujú umenie," vysvetľuje Soókyová. Mnohé svetové významné súkromné zbierky však vznikali počas niekoľkých desaťročí. Bohatšie vrstvy totiž podporovali nádejných začínajúcich autorov a odkupovali ich diela. Postupom času sa z mnohých z nich stali uznávaní umelci a hodnota ich prác sa niekoľkonásobne zvýšila. Medzi najvýznamnejších mecenášov svetového umenia patria americké miliardárske rodiny Guggenheimovcov či Rothschildovcov.