Prenájom bytu bez zmluvy či potvrdení o zaplatení nájomného, prípadne so zmluvou, v ktorej je však uvedená nižšia cena nájmu, ako sa v skutočnosti platí. Takto fungujú mnohé prenájmy na bežné bývanie. Podľa hovorcu Daňového riaditeľstva Róberta Mervu, štát v tomto prípade prichádza ročne na daňových únikoch o 30 až 35 miliónov korún (ide o hrubý odhad). "Prenájmy sú často založené len na ústnej dohode oboch strán (vlastníka bytu a nájomcu), čo sa nedá kontrolovať," vysvetľuje Merva.
Príjem z prenájmu bytu podlieha dani z príjmu. "Je to čiastkový základ dane, ktorý sa priráta k ostatným čiastkovým základom dane, napríklad zo závislej činnosti (mzda) alebo z podnikateľskej činnosti," vysvetľuje daňový poradca Marcel Petráš. Zdaňuje sa 19-percentnou sadzbou dane.
Ak sa niekomu príde na to, že prenajíma byt načierno, môže za to poriadne doplatiť. Daňový úrad mu môže naúčtovať pokutu za nesplnenie daňovej povinnosti až do výšky 500-tisíc korún. Okrem toho môže od neho požadovať, aby doplatil daň, ktorú mal štátu odviesť. V horšom prípade môže ísť dokonca za mreže. Neodvádzanie daní z prenájmu totiž patrí medzi ekonomické trestné činy. Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Magdy Krasulovej trestným činom sa stáva vtedy, keď niekto neodvedením dane ukráti Štátnu pokladnicu minimálne o šesťnásobok minimálnej mzdy. V súčasnosti je to 39-tisíc korún. Za takéto prilepšenie si môže ísť do väzenia na jeden až päť rokov.
StoryEditor