Spôsobenú škodu vám musí firma dokázať

Každý zamestnanec je len človek a iba ten, kto nerobí, nerobí chyby. Určite sa už takmer každému stalo, že v dnešnej rýchlej dobe neúmyselne spôsobil škodu svojmu zamestnávateľovi. Napríklad vám ukradli pracovný mobil, stratili ste dôležité firemné materiály alebo poškodili nárazník na služobnom aute. Podľa toho, akú profesiu vykonávate, môžu byť spôsobené škody menšie či väčšie, hmotného alebo často aj nehmotného charakteru, akým je napríklad strata zákazníka alebo zmarený zisk firmy.

Tak, ako váš zamestnávateľ je zodpovedný za škodu voči tretím osobám, takisto živnostník je zodpovedný za prípadné škody vzniknuté klientovi, aj zamestnanec nesie zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobí firme. Zákonník práce v § 179 až 185 upravuje zodpovednosť za škodu tak zo strany zamestnanca, ako aj zo strany zamestnávateľa. Nemalé škody môžu vzniknúť napríklad pri vedení účtovníctva, komunikácii s klientmi, zostavovaní kalkulácií a rozpočtov. Najviac ohrozené z tohto dôvodu sú profesie skladových pracovníkov, manipulačných pracovníkov, predavačov, šoférov, ale aj účtovníkov.

Za čo nezodpovedáte
Ak odvrátite firme hroziacu škodu alebo iné nebezpečenstvo ohrozujúce život či zdravie, a pritom ste ich úmyselne nevyvolali, za škodu nezodpovedáte. Iné je to v prípade, ak vám zamestnávateľ zveril určité hodnoty, či už finančné alebo hmotné. Ak ich prevezmete a podpíšete firme, že za ne preberáte hmotnú zodpovednosť, pri prípadnom schodku ste za ne plne zodpovedný a musíte ich uhradiť v plnej výške. Môže ísť napríklad o ceniny vo forme stravných poukážok, kolkových a poštových známok, alebo o hmotné veci, ako sú telefóny, notebooky a nezriedka aj automobily.

Musia vám preukázať zavinenie
Zamestnávateľ je vždy povinný preukázať vám zavinenie, okrem prípadov, keď máte ako zamestnanec podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, alebo ak vám firma písomne zverila nejaké nástroje či ochranné pomôcky a vy ste jej spôsobili škodu zanedbaním svojich povinností. Ak nie je možné určiť vinníka, firma nemôže od vás vymáhať náhradu škody. Keď sa vám napríklad stratí nejaká vec z kancelárie alebo chodby spoločnosti, do ktorej denne chodí množstvo externých návštevníkov, či už klientov, strážnej služby, poštárov, dodávateľov, prepravnej služby, nie je možné vymáhať náhradu škody od zamestnancov. Keď už firme vznikla škoda, jediným spôsobom, ako sa môžete zbaviť zodpovednosti úplne alebo sčasti, je, ak preukážete, že strata vznikla bez vášho zavinenia.

Spôsoby náhrady
V prípade vzniknutej škody sa vždy vychádza z ceny veci v čase vzniku škody a požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Minimálna cena nie je určená, maximálna cena je ohraničená štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Toto je však povinný prerokovať s vami zamestnávateľ a oznámiť vám to najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď ste zistili, že škoda vznikla. Keď uznáte svoj záväzok a súhlasíte s výškou škody, zamestnávateľ vám navrhne spôsob úhrady. Po vzájomnom súhlase uzatvoríte písomnú dohodu, inak je táto dohoda neplatná. Ak vo firme pôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ musí každú spôsobenú škodu nad 33,33 eura (1 000 Sk), jej úhradu a samotnú dohodu prerokovať s nimi. Úhrada škody maximálne štvornásobkom priemernej mzdy platí okrem prípadov, keď má zamestnanec podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Vtedy zodpovedá za vzniknutú škodu v plnej výške, rovnako aj v prípadoch, ak škodu spôsobil pod vplyvom alkoholu alebo použitím omamných či psychotropných látok. Ak by išlo o úmyselné poškodenie, zamestnávateľ môže od vás požadovať okrem skutočnej hodnoty škody aj náhradu zmareného zisku.

Kedy zodpovednosť nesie firma
Nielen vy, ale aj firma má voči vám povinnosti, ak si napríklad odložíte notebook či pracovný kufrík v kancelárii a z ničoho nič vám zmiznú. Zodpovedá totiž za škody na odložených veciach, pri odvracaní škody, pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Naopak, nezodpovedá za škodu na vašom vlastnom náradí, vlastnom zariadení či iných predmetoch, ktoré používate pri práci bez písomného súhlasu zamestnávateľa. Firma však nesie zodpovednosť za veci, ktoré ste si v jej priestoroch odložili pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi na mieste na to určenom. Ak také miesto nie je určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do práce obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 166,67 eur (5 000 Sk). Ak ste pri odvracaní škody hroziacej firme utrpeli aj vecnú škodu, máte nárok na jej náhradu, ak ste nebezpečenstvo nevyvolali sami. Musíte ju však o tom upovedomiť do 15 dní, inak vám nárok na škodu zanikne. V praxi sa môže stať, že škodu spôsobíte spolu s viacerými kolegami. Vtedy sa vzniknutá škoda po jej vyčíslení rozpočíta medzi zamestnancov, ktorí škodu spôsobili (maximálne vo výške štvornásobku priemernej mzdy každého z nich).

Spoločné hmotné zodpovednosti
Táto forma sa používa hlavne v predajniach, kde je viac predavačov, ktorí majú hmotnú zodpovednosť za tovar, alebo v skladoch, kde majú skladoví pracovníci spoločnú hmotnú zodpovednosť. Dôležité je, aby sa pred podpisom dohôd so všetkými zamestnancami vykonala inventarizácia. Musí sa vykonať aj pri skončení týchto dohôd, pri zmene funkcie vedúceho pracovníka, alebo na žiadosť ktoréhokoľvek zamestnanca pri zmene v ich kolektíve. Ak niektorý z pracovníkov od takejto dohody odstupuje, je v jeho záujme, aby sa vykonala inventarizácia. Ak sa nevykoná, zodpovedá za prípadný schodok zistený pri najbližšej inventarizácii. To isté platí, aj keby zamestnanec nastúpil do kolektívu, v ktorom majú zamestnanci podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť a nepožiada o vykonanie inventarizácie. Zamestnávateľ však pri spôsobení škody nesmie siahnuť na mzdu pracovníkom formou zrážok zo mzdy, nepovoľuje to Zákonník práce.