Ďalšou možnosťou, ako si zvýšiť dôchodok v prvom pilieri, je zapojiť sa okrem povinného platenia (napr. ako zamestnanec alebo SZČO) ako dobrovoľný platiteľ do Sociálnej poisťovne, ktorý si výšku príspevku dôchodkového poistenia stanovuje sám maximálne do 3-násobku vymeriavacieho základu s odpočítaním toho, čo už platí, o to väčší dôchodok by sa mu, samozrejme, vyplácal. Ale oplatí sa nám to?
Príklad: Klient napríklad SZCO, ktorý má 24 rokov a je iba v prvom pilieri, odvádza, respektíve bude odvádzať dlhodobo do dôchodkového poistenia zo základu, ktorým je minimálna mzda. Jeho OMB sa tak bude pohybovať okolo hodnoty 0,4. Ak rátame, že odpracuje 40 rokov, jeho dôchodok by na súčasné pomery predstavoval: 0,4 x 40 x 249,14 = 3 986 korún, čo nie je ani suma životného minima (predpokladajme, že hodnota budúcich dôchodkov z prvého piliera bude kopírovať infláciu, aj keď teraz je viac-menej nastavená na rast miezd, čo sa pravdepodobne bude musieť časom zmeniť). Klient by však chcel dôchodok aspoň 10-tisíc korún na súčasnú hodnotu. O koľko by si musel zvýšiť odvody?
Oplatí sa zvýšiť odvody?
Klient potrebuje zvýšiť hodnotu OMB na asi 1. To znamená odvádzať do dôchodkového poistenia z priemernej mzdy, ktorá je v roku 2008 približne 21-tisíc korún mesačne. Odvody do dôchodkového poistenia by predstavovali 3 780 korún. Už odvádza povinne z minimálnej mzdy 1 458 korún, a teda nárast by predstavoval rozdiel 3 780 - 1 458 = 2 322 korún mesačne. Ak rátame s rastom priemernej mzdy podľa rastu za posledné roky, keď priemerná mzda rástla asi o 6 percent, celková suma, ktorú by klient do poisťovne musel odviesť navyše, aby si zachoval nárok na dôchodok asi 10-tisíc korún, by bola za 38 rokov 3 786 835 korún. To sa už oplatí pouvažovať, či by sa dali tieto peniaze použiť aj inak a aké by z toho pre klienta vyplývali možnosti.
Klient namiesto platby do Sociálnej poisťovne môže tieto peniaze sporiť v rámci tretieho piliera. Pri predpokladanom konzervatívnom zhodnocovaní 3 percentá by nasporil za toto obdobie 5 737 954 korún, pri 6-percentnom zhodnotení, ktoré takéto dlhé obdobie umožňuje, by to bolo 9 438 705 korún. Z prvej sumy 5 737 954 korún by pri 4,5-percentnej priemernej inflácii mohol čerpať dôchodok, ktorý by mu dorovnával dôchodok z I. piliera do výšky asi 10-tisíc korún súčasnej hodnoty až do veku 75 rokov za predpokladu, že by začal čerpať dôchodok vo veku 62 rokov. V druhom prípade by mu zo sumy 9 438 705 korún vlastný dôchodok vydržal do približne 85 roku veku. Súčasných 10-tisíc korún bude mať pri 4,5-percentnej inflácii vo veku klienta z tohto príkladu 62 rokov hodnotu približne 53-tisíc korún.
Sledujte infláciu
Riziko takéhoto riešenia je, okrem trhového rizika premietnutého do zhodnotenia, aj v inflácii. Tá určí, akú reálnu hodnotu by klient musel z nasporených zdrojov čerpať, ak by si chcel zachovať reálny dôchodok 10-tisíc korún. Na druhej strane vyššia inflácia väčšinou znamená aj vyššie zhodnotenie v konzervatívnych investíciách, pretože Národná banka sa snaží vyššiu infláciu "brzdiť" zvyšovaním úrokových sadzieb, čo sa premietne aj do výšky úrokov na vkladoch. V príklade bola použitá inflácia 4,5 percenta, čo je priemer v SR od roku 2001. Predpoklad zdravej inflácie aj vzhľadom na vstup do EÚ je niekde na úrovni 2 -- 3 percent, takže riešenie v príklade je vzhľadom na to poddimenzované. Netreba zabúdať ani na dostupnosť financií a možnosť dedenia, ktoré sú v prvom pilieri značne obmedzené, resp. žiadne. Osobne skôr odporúčam vlastné sporenie ako vkladanie peňazí do prísľubov v podobe I. piliera ,aj keď sú od štátu.
StoryEditor