Problémom číslo jeden každého uchádzača o štúdium je dostať sa na vytúženú vysokú školu, v mnohých prípadoch však hneď po úspešných prijímačkách prichádza na rad problém číslo dva -- ubytovanie. Veľmi veľa študentov, najmä z bližšieho okolia univerzít (do sto kilometrov), má negatívnu skúsenosť s ubytovaním v študentských domovoch, ktorých prevádzkovateľmi sú vysoké školy. Dôvody? Kapacitné. A tak zostáva len jedno riešenie -- privát.
Ubytovacie kapacity univerzít nepostačujú
Najväčšie študentské vysokoškolské mestečko na Slovensku, Mlyny v bratislavskej Mlynskej doline, poskytuje ubytovanie študentom zo všetkých trinástich fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave. Disponuje ubytovacou kapacitou 6 500 lôžok. "Tento akademicky rok bolo viac ako tritisíc žiadateľov o internát, ktorým sme, žiaľ, nemohli vyhovieť a ubytovať ich," hovorí Róbert Gula, riaditeľ mestečka. "Už nejaký čas mame záujem stavať nový internát, keďže naše priestory sú na to dostatočné," objasňuje možné riešenie situácie. Nový internát by mal mať podľa Gulu kapacitu približne tisíc lôžok. V súčasnosti sa pripravujú projekčné práce.
Problémy s ubytovacími kapacitami hlási aj bratislavská Ekonomická univerzita. Tá musí neraz odmietnuť aj študentov z východného Slovenska, jednu z veľmi dôležitých podmienok na pridelenie internátu totiž zohrávajú dosiahnuté študijné výsledky z uplynulého akademického roka. Kapacita nie je dostačujúca ani na ôsmich študentských domovoch patriacich Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. STU preto plánuje v nasledujúcom období začať s výstavbou dvoch nových študentských domovov.
Veľmi veľký problém s ubytovaním má Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. "V zariadeniach univerzity sme schopní ubytovať len približne 20 percent denných študentov," komentuje nevyhovujúcu situáciu Peter Hrobár z UKF. Ubytovacie kapacity univerzity sú nedostatočné -- v tomto akademickom roku evidovali 2 564 nevybavených žiadostí o ubytovanie. Prešovská univerzita eviduje ročne približne tritisíc žiadostí o ubytovanie, priestory študentského domova však dokážu prijať len 1 944 žiadateľov. V rámci rekonštrukčných prác existujúceho študentského domova plánuje univerzita rozšírenie kapacity približne o 150 miest.
Internáty sú lacné
Najväčšiu výhodu ubytovania v študentských domovov predstavuje cena -- tá je vo väčšine prípadov stanovená v rozmedzí tisíc až tisícpäťsto korún za mesiac. Za po druha tisíca a viac už študent zvyčajne dostane bývanie v zrekonštruovanej izbe a s prípojkou na internet. Štandardom na internátoch je bývanie v trojlôžkových izbách. Za dvoj-, prípadne jednolôžkovú izbu si musí študent siahnuť do vrecka hlbšie.
Každá slovenská univerzita má vypracované vlastné kritériá na prideľovanie ubytovania študentov. Ubytovacia komisia zložená z prodekana a študentov na prvom mieste najčastejšie zohľadňuje vzdialenosť, sociálne prostredie študenta a zdravotný stav. V ďalších rokoch štúdia zohrávajú istú rolu aj študijné výsledky študenta a jeho vysokoškolské aktivity -- reprezentácia školy či členstvo v niektorom z vysokoškolských orgánov. Prednostne dostanú internát študenti začínajúceho a končiaceho ročníka.
Vysoké školy a personál ubytovacích zariadení zvyčajne nevyvíja poradenskú činnosť pre neúspešných žiadateľov o internát a neposkytuje im informácie o ďalších možnostiach ubytovania. "Keďže hlavný nápor ubytovania máme v septembri, a my musíme v prvom rade zabezpečiť ubytovanie všetkých, čo ho dostali, nie je priestor riešiť individuálne prípady," vysvetľuje Róbert Gula. "Počas roka sa však situácia často mení -- študenti odchádzajú na rôzne stáže, nie každý zvládne štúdium -- preto sú s nami neúspešní uchádzači v kontakte a postupne ich na voľné miesta ubytúvame," dodáva.
Rovnaký postup praktizujú aj ostatné vysokoškolské internáty. Prešovská univerzita prevádzkuje Študentské servisné centrum, ktoré poskytuje bezplatnú poradenskú a informačnú starostlivosť. "Centrum je v rámci slovenských vysokých škôl a univerzít ojedinelé pracovisko, ktoré poskytuje študentom, zamestnancom univerzity a verejnosti na jednom mieste komplexné informačno-poradenské služby," hovorí Ivana Cimermanová, prorektorka pre vzdelávanie.
Neúspešným žiadateľom z radov študentov Univerzity Mateja Bela poskytujú študentské domovy zoznamy ubytovní, ktoré každoročne ubytujú aj niekoľko desiatok vysokoškolákov, informoval nás Jozef Mrena, riaditeľ správy účelových zariadení UMB.
Záujemcovia o privát si priplatia
Neúspešným žiadateľom napriek tomu neostáva nič iné, len zvoliť si medzi dennou dochádzkou alebo hľadaním si niekoľkonásobne drahšieho privátneho ubytovania. "Prenajímatelia bytov majú štandardne záujem o to, aby mali svoj byt prenajatý za čo najvýhodnejších podmienok," hovorí Alexander Zavacký, výkonný riaditeľ realitnej kancelárie AAAByty.sk. "Druhá vec je, že majiteľ bytu môže mať a priori výhrady k prenájmu študentom na základe svojej zlej skúsenosti alebo skúsenosti svojho okolia s takýmto prenájmom. Dôvodov môže byť niekoľko -- napríklad obava z neprimeraného hluku," dodáva.
Neraz sa tak stáva, že prenajímateľ študentov neubytuje. Hlavne v Bratislave nájdu študenti širokú ponuku prenájmov či už celých bytov, ktorých nájom dokážu financovať len študenti, ktorí sa dohodnú na spoločnom bývaní. Bezdetné rodiny s väčším bytom zvyknú prenajať jednu izbu z bytového priestoru študentovi, prípadne páru, za cenu približne od 3 500 do 5 000 korún. Najvyššie ceny nájdu študenti v Bratislave, kde sa prenájom jednoizbového bytu pohybuje v priemerných cenových reláciách 10 000 až 12 000 korún. S vyššími cenami musia študenti rátať aj v Žiline či Košiciach. Naproti tomu, prenájom dvoj- až trojizbového bytu v Prešove stojí podľa Rastislava Juska z realitnej kancelárie Human Prosperity sedem- až osemtisíc korún. "Samozrejmosťou je, že ak je byt zariadený nadštandardne, aj cena nájmu je vyššia," pripomína Jusko.
Kde hľadať ponuky privátneho ubytovania:
www.avizo.sk
www.reality.sk
www.spinkaj.sk
www.studentskebyvanie.sk