Ľudia na Slovensku už vedia, ako si peniaze zarobiť. Jeden z najčastejších spôsobov je nájsť si dobre platenú prácu a raz mesačne za ňu dostanú zaplatené. Väčšie rezervy však majú v tom, ako so zarobenými peniazmi hospodáriť. A pritom nesprávnym hospodárením môžu o zarobené peniaze postupne prísť. Dôvodov, keď v budúcnosti budú potrebovať ešte viac peňazí, je veľa. Napríklad na vzdelanie detí, na prilepšenie k dôchodku, na väčšiu dovolenku, byt či auto, alebo jednoducho mať rezervu pre prípad nepredvídateľných situácií (napríklad, keď prídu o prácu).
Často tiež s obdivom sledujeme ľudí, ktorí patria medzi tzv. horných desaťtisíc. Každému z nás už asi prišla na um otázka, ako je možné legálne získať veľký majetok. Odpoveď je celkom jednoduchá: na všetko je potrebný čas, trpezlivosť, správne rozhodnutie a niekedy aj trošku šťastia. Postupne si ukážeme, ako sa dá s peniazmi narábať rozumne a aké sú možnosti zhodnotenia peňazí aj s ich výhodami a nevýhodami.
Principiálne pri peniazoch máme len dve možnosti. Prvou je, že zarobené peniaze minieme - t. j., že si za ne niečo kúpime ("spotrebujeme ich“). Druhá možnosť je, že časť peňazí neminieme na spotrebu, ale "investujeme“ ich. Aký je medzi tým rozdiel? Hlavne v tom, čo z toho máme teraz a čo by sme mohli z toho mať v budúcnosti.
Možností na investovanie je veľké množstvo a postupne sa pokúsime niektoré z nich vysvetliť.
Ako sa dá tvoriť majetok? Ukážme si dve možnosti:
- Ak človek pracuje sám - má len jeden príjem. Je to ako potok, v ktorom voda pravidelne priteká (plat) a zároveň odteká (keď nakupujeme tovar a služby). Ak sa nám podarí niečo ušetriť, vytvoríme si malé jazierko (finančné rezervy). Z toho môžeme čerpať v budúcnosti. Ak prídeme o prácu, náš "potok“ vyschne a my sa budeme musieť napiť z "jazierka“, ktoré sme si vytvorili. Ak ho nemáme, musíme si peniaze požičať a za to zaplatiť aj úroky.
- Ak si vie človek zabezpečiť aj ďalšie zdroje, ktoré mu môžu zarobiť peniaze, môže mu do jeho "jazierka“ pritekať nielen jeden potok alebo rieka, ale môže ich byť niekoľko. Potom sa takéto "rezervné“ jazero stane väčším oveľa skôr a tiež nie je závislé od množstva vody, ktoré priteká z len jedného potoka. V praxi takýmito zdrojmi môžu byť napríklad: prenajatý byt, úroky v banke, dividendy z akcií, úroky z dlhopisov, tantiémy, podiely vo firme atď.
Za dobrú investíciu považujeme aj to, keď si niečo kúpime, časom to získa na hodnote a budeme to v budúcnosti vedieť predať drahšie.
Uveďme si niekoľko príkladov:
Automobil - teraz ho kúpime napr. za 301 260 korún. Za akú cenu ho dokážeme predať napr. o 5 rokov? S veľkou pravdepodobnosťou za oveľa nižšiu. Medzitým to auto spotrebovalo ďalšie peniaze na benzín, olej, postenie, servis atď. Takže auto nie je investícia, ale spotreba. Z tejto kategórie sa môže za investíciu považovať napr. automobil - veterán, ktorého cena môže časom rásť.
Byt, ktorý prenajímame - prináša príjem vo forme nájmu, a navyše môže v budúcnosti jeho hodnota rásť.
Byt, v ktorom bývame - síce neprináša pravidelný príjem, ale jeho hodnota môže v budúcnosti rásť.
Zlato - neprináša žiaden pravidelný príjem, ale jeho hodnota môže časom rásť.
Akcie firiem - môžu priniesť pravidelný príjem vo forme dividend a ich cena môže v budúcnosti rásť.
Pri investovaní je dôležité si uvedomiť nasledovné špecifiká:
- hodnota každej investície v čase kolíše (to znamená, že jej cena aj klesá, aj stúpa)
- platí pravidlo: čím nižšie riziko, tým nižší býva obvykle aj výnos a naopak
Dobrý investor by teda mal mať nasledujúce ciele:
- aby jeho príjem nebol závislý len od jedného zdroja (napr. platu)
- aby hodnota jeho majetku neustále rástla (určite rýchlejšie ako budú rásť jeho dlhy - teda záväzky)
- aby dostupnosť peňazí (tzv. likvidita) a kolísanie hodnoty jeho majetku boli adekvátne jeho potrebám v čase (to znamená, aby investícia na krátky čas kolísala čo najmenej, aj keď s nižším možným výnosom, a investícia na dlhší čas môže kolísať viac, ale za to, podstúpi väčšie riziko kolísania ceny, mu môže priniesť adekvátne vyšší výnos)
Ako znie teda odpoveď na otázku: Ako sa tvorí bohatstvo? Nemíňajme, investujme - ale rozumne.
A prečo bohatí ľudia investujú rozumne? Ako zaujímavý je pre nich výnos? Na prvý pohľad nemusí byť veľký rozdiel medzi zhodnotením peňazí napríklad 3 % a 6 %. Pozrime sa však, ako by sa vyvíjala investícia napríklad 100 000 korún. Už po roku by bol v tomto prípade výnos v jednom prípade 3 000 korún a v druhom prípade 6 000 korún. To už je hmatateľnejší rozdiel. Ak si predstavíme, že priemerný vek, ktorý človek pracuje od skončenia vysokej školy do dôchodku, je 40 rokov, ukážme si, ako by sa vyvíjala investícia 100 000 korún pri rôznych výškach zhodnotenia na tomto horizonte. Za toto obdobie (40 rokov) by sa zhodnotila:
pri 3 percentách ročne na 326 204 korún
pri 6 percentách ročne na 1 028 571 korún
pri 9 percentách ročne na 3 140 942 korún
Tam už je rozdiel oveľa výraznejší. Je rozdiel, či svojim deťom odovzdáte 300-tisíc alebo 3 milióny. Toto je však príklad, keď klient peniaze raz investuje, celý ten čas ich nebude potrebovať a zhodnotenie je pravidelné a nemení sa. Takúto investíciu však nájdete len veľmi ťažko. Týmto teda dodávame, že pri všetkých typoch investícií, pri ktorých klient očakáva vyššie zhodnotenie, je spojené aj vyššie investičné riziko. A o investičnom riziku pri rôznych typoch investícií a o tom, ako sa dá investičné riziko minimalizovať, si môžeme povedať v nasledujúcej prílohe Osobné financie o dva týždne.